Martin Seligman
12. august 1942
Martin E. P. Seligman je americký psychológ, profesor psychológie na Pensylvánskej univerzite a 31. najcitovanejší psychológ 20. storočia.
Preslávil sa svojou teóriou naučenej bezmocnosti, ktorú rozvinul pri pokusoch vysvetliť fenomén depresie. Vyvinul dynamický koncept pohody, ktorý sa nazýva aj model PERMA. Je autorom viacerých publikácií. V češtine vyšli knihy "Naučený optimizmus: Ako zmeniť myslenie a život", "Skutočné šťastie: pozitívna psychológia v praxi" a "Rozkvet: Nové pohľady na povahu šťastia a duševnej pohody".
Seligman získal niekoľko ocenení za vynikajúci vedecký prínos od Americkej psychologickej asociácie (APA). V roku 2009 získal inauguračnú Wileyho cenu Britskej akadémie za celoživotné dielo v psychológii. V roku 1996 bol Dr. Seligman zvolený za prezidenta Americkej psychologickej asociácie s najväčším počtom hlasov v jej modernej histórii.
Teória naučenej bezmocnosti Uvádza sa v ňom, že živý organizmus alebo skupina organizmov sa môžu naučiť, že svojím správaním nemôžu ovplyvniť určitý situačný výsledok, a zovšeobecňujú túto skúsenosť a prenášajú ju do inej situácie. Naučenú bezmocnosť spája s ľuďmi, ktorí "uviazli v situáciách spôsobujúcich masívnu úzkosť" a nadobudli dojem, že nemôžu pozitívne ovplyvniť udalosti. Podľa Seligmana sa bezmocnosť dá naučiť a prenáša sa do iných situácií, ako v ktorých pôvodne vznikla. Šíri sa strašením a napodobňovaním. S ohľadom na tieto závery bolo vyvinutých niekoľko metód, ako napríklad všímavosť, ktorú vyvinul Jon Kabat-Zinn. Všímavosť okrem iného hovorí, že by sme mali vnímať jedinečnosť súčasnej situácie bez predsudkov a zaujatosti. Seligman nadviazal na teóriu učenej bezmocnosti svojou typológiou a rozdelil ľudí na externalistov a internalistov. Externalisti pripisujú výsledky svojej činnosti vonkajším vplyvom, internalisti vnútorným vplyvom.
Osobná pohoda (well-being) Seligman je označovaný ako "priekopník pozitívnej psychológie". Rozpracoval koncept pohody. Jedným z piatich pilierov pozitívnej psychológie sú pozitívne emócie spolu s angažovanosťou, pozitívnymi vzťahmi, zmysluplnosťou a úspešným výkonom.
Knižný rozkvet Poznamenáva, že západná civilizácia vníma šťastie skôr ako "dobrú náladu", ale v knihe pracuje s konceptom "prekvitania" – prehlbovania duševnej pohody. Aj keď je šťastie dôležitou súčasťou nášho života, samo o sebe nedáva zmysel. Nevyhnutná je duševná pohoda, ktorá je založená na prežívaní pozitívnych emócií a na štyroch ďalších pilieroch: angažovaná angažovanosť, pozitívne vzťahy, zmysluplnosť a úspešný výkon (koncept PERMA). V publikácii odpovedá na otázky o tom, ako aplikovať pozitívnu psychológiu v praxi, ako môže duševná pohoda pomôcť zlepšiť zdravie, odhaľuje, ako zlepšiť vzťahy s blízkymi a vysvetľuje, prečo je vhodné zvládnuť umenie pomalosti alebo ako skúmať vlastné postoje a ciele.