Lucent

Husárovej predošlý projekt liminal bol rázne rafinovaným a inovatívnym ženským vkročením na pole slovenského experimentu, ktorý okrem iného obohatil o zahraničné inšpiračné okruhy. Lucent autorkinu pozíciu potvrdzuje. Obe knihy vytvárajú premyslený časopriestorový celok – od farebnej cesty časom, ktorá bola zakotvená v pevnejších tvaroch, sa dostávame do temného beztiažového priestoru, zažívame pocit bezčasia, a to nielen v zmysle virtuálnej reality. Obe knihy sú ukážkou kongeniálnej jazykovo-vizuálnej symbiózy autorky a grafičky Amalie Roxany Filip. Kniha predkladá ironicko-mrazivé trans-odkazy k hyperaktuálnej post-prítomnosti, v ktorej nemá zmysel uvažovať o anachronických dualitách typu subjektívne - objektívne, minulé – súčasné či emocionalita – racionalita, nakoľko jednotlivé zložky nie sú iba rovnocenné, ale priam totožné. Slová, syntagmy a vety, produktívne a funkčne prestúpené novotvarmi a presahmi rôzneho druhu, vrátane hravo spoločensko-kritického, sa preskupujú a trieštia nie v dôsledku toporného, falogocentrického úsilia o vynájdenie inovatívneho jazyka, ale preto, že v takej podobe tvoria prirodzenú súčasť sveta a prežívania autorskej subjektky. Že sa tak zároveň spolupodieľajú na ráznom vývinovom posune našej poézie, je vedľajším a pre ňu cenným efektom.