Universitas. Tajomstvo života.

Sofia chvíľu ticho stála a pokúšala sa usporiadať si myšlienky. „Ja som šla studovať filozofiu, lebo som chcela poznať pravdu,“ povedala napokon. „To, čo nám ponúkate, je znôška subjektívnych mienok, ktoré s realitou nemusia mať nič spoločné. Podľa toho, čo hovoríte, rovnako môže platiť, že máme Valériu zavraždiť, ako aj to, že máme nechať zomrieť všetkých ostatných. Je to len vec momentálneho názoru, trendu, konsenzu, ale nemá to nič spoločné so skutočnou pravdou.“„Keď Vás tak počúvam, Sofia, mám dojem, ako by som rozprával s niekým, kto uviazol kdesi v stredoveku. To bola doba absolútnej pravdy, ktorej sa každý musel povinne podriadiť, a v mene ktorej sa na ľuďoch, ktorí sa podriadiť nechceli, páchali tie najhoršie zločiny. Dnes sme už našťastie ďalej. Teraz sme už skromnejší. Nenamýšľame si, že niekto má patent na pravdu a budujeme všeobecne tolerantnú spoločnosť založenú na vzájomnom dialógu a rešpekte rozličných názorov.“Sofia sa pozrela na doktora, akoby sa odhodlala na posledný útok: „Je to pravda, že dnes sme už ďalej? Je skutočne pravda, že nikto nemá patent na pravdu? Viete dokázať, že je to tak? Z akých spoľahlivo dokázaných predpokladov vychádza toto Vaše tvrdenie?“