Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky

V poslednom storočí môžeme zaznamenať radikálne nové hodnotenia stoicizmu v rámci systematického prehodnocovania významu helenistickej filozofie: klasicistický predsudok o helenistickej filozofii ako o filozofii úpadku a epigónstva je nahradzovaný doceňovaním jej originality a obdivom k vybrúsenosti riešení závažných problémov na pôde jejrozličných škôl. Stoicizmus bol spolu s akademikmi a epikurovcami jednou z dominantných škôl tohto obdobia. Stoici okrem fyziky a etiky rozpracovali ako súčasť filozofie najmä originálnu logiku. Od anachronického a jednoznačne negatívneho hodnotenia stoickej logiky ešte zo začiatku storočia sa stretávame čoraz viac s jej obdivom a začíname chápať, prečo o nich už vtedajší kritici hovorili ako o advokátoch presnosti pojmov a prečo im - a to neoprávnene vytýkali prílišnú pedantériu v oblasti sémantickej analýzy jazyka. O stoickej filozofii bolo po slovensky publikovaných iba zopár štúdií. O stoickej logike a sémantike do roku 1992 jedna jediná. Po česky vyšla o stoickej logike taktiež iba jedna jediná väčšia štúdia. Dielo Johna Rista Stoická filozofia, ktoré bolo preložené v roku 1998 do češtiny, zahŕňa problematiku stoickej logiky a sémantiky iba okrajovo. Preto by predkladaná práca mohla pomôcť slovenskému i českému čitateľovi pri objavovaní doteraz nespoznaných miest a zákutí z bohatej mapy stoickej sémantiky a logiky.