Národný populizmus na Slovensku a slovensko−maďarské vzťahy 2006–2009

Politický vývoj v krajinách Strednej Európy po ich pristúpení k Európskej únii nabral zvláštny obrat. Po voľbách v rokoch 2005 a 2006 sa k moci dostali politici, ktorých štýl vyjadrovania, štýl presadzovania politických cieľov a prístup k oponentom bol pre politikov a byrokratov bruselských diplomatických salónov nezvyklý. Analytici, médiá, občianski aktivisti začali hovoriť o nástupe nového populizmu. Začala sa éra skúmania nového fenoménu: vznikali nespočetné publikácie, organizovali sa konferencie, semináre, diskusie na tému populizmu, jeho teoretického uchopenia, popisu jeho pôsobenia, mechanizmov fungovania, vplyvu na voličov. Prínos tejto publikácie, ktorá je produktom projektu Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne s názvom Národný populizmus a interetnické vzťahy na Slovensku, nemá spočívať len v teoretickom diskurze. Naším cieľom bolo najmä venovať sa špecifickej forme populizmu na Slovensku, ktorý nazývame nacionálnym (národným) populizmom. Nacionálna verzia populizmu sa na Slovensku vykryštalizovala v polovici 90. rokov minulého storočia a je spojená s menom Vladimíra Mečiara. Mečiarovi sa na vrchole svojej slávy podarilo presvedčiť kritickú masu voličov, že práve on je najlepšou zárukou ochrany Slovenska (slovenského národa) pred trojnásobnou hrozbou národnej skazy: pred Čechmi v otázkach štátno−právneho usporiadania štátu a spravodlivého rozdelenia spoločných statkov; pred Maďarmi v otázkach územnej integrity, suverenity štátu a zabránenia diskriminácie Slovákov na juhu Slovenska; napokon, pred kapitalistickým zahraničím, multinacionálnymi korporáciamia medzinárodnými inštitúciami, ktoré v konšpirácii s Maďarmi a s inými vnútornými nepriateľmi štátu (politickou opozíciou, médiami, mimovládnymi organizáciami) útočia na ekonomickú, bezpečnostnú a politickú nezávislosť mladej, krehkej Slovenskej republiky. Po voľbách v roku 2006 sme mnohí nadobudli dojem, že Slovensko sa vracia k tej podobe nacionálneho populizmu, ako kľúčového prostriedku politického súperenia, či skôr politického boja, na aký sme boli zvyknutí z 90. rokov 20. storočia. Je to naozaj tak, alebo máme do činenia len s akousi „mäkkou“, neškodnou podobou národného populizmu, ktorá produkuje viacej dymu ako ohňa?