Spravodajské eso slovenského štátu: kauza Imrich Sucký

Kniha sa zaoberá životom Imricha Suckého, vedúceho detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a podieľal sa na závažných prípadoch, ako bol prípad maďarského špióna Vojtecha Tuku či odhaľovanie sovietskej špionáže v zbrojovkách. Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa zúčastnil na zásahoch proti komunistickej ilegalite, pričom "rukami" mu prešlo množstvo neskorších komunistických funkcionárov, ako Viliam Široký a Gustav Husák. Získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na krátky trest, keďže viacerí svedkovia odmietli svedčiť. V roku 1948 emigroval do Viedne, no československá rozviedka ho v septembri 1957 uniesla. Dôvodom bol pokus šéfa ÚV KSČ Antonína Novotného a ministra vnútra Rudolfa Baráka využiť Suckého výpovede na kompromitáciu predsedu vlády Viliama Širokého. Sucký počas výsluchov poskytol obsiahle výpovede, ktoré ohrozili mnohých funkcionárov režimu, čo viedlo k rozhodnutiu straníckeho vedenia nezverejniť informácie o prípade. Po amnestii v roku 1968 opustil väzenie a znovu emigroval do Rakúska, kde na začiatku 70. rokov zomrel.