Historickej zeleni Bratislavy patrí popredné miesto na Slovensku. Keď sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, rozvoj záhradného umenia nedal na seba dlho čakať. Okrem kláštorných záhrad začali postupne vznikať menšie či väčšie záhradné úpravy, z ktorých niektoré sa preslávili v celom Uhorsku, napr. Pálffyho či Lippayova záhrada. Tieto neskororenesančné záhrady sa však nezachovali a ich nádheru môžeme obdivovať len na dobových materiáloch. Veľký rozmach nastal v 18. storočí, v čase budovania výstavných palácov s okázalými záhradami, ako je Grassalkovichov či Aspremontov palác. Od konca 18. storočia sa presadzoval vplyv anglickej prírodno-krajinárskej školy. Tá dala podobu napr. Sadu Janka Kráľa, Horskému parku a parku pri kaštieli v Rusovciach. Publikácia prezentuje vývoj záhradného umenia na území Bratislavy najmä prostredníctvom dobových dokumentov, máp a vedút, ako aj súčasných fotografií. Kapitoly: Pohľad do minulosti záhradnej tvorby v Európe, Historická zeleň Bratislavy, Stredoveké záhrady, Kláštorné záhrady, Hradné záhrady, Veľké palácové záhrady-Pállfyho záhrada, Lippayova záhrada, Wesselényiho záhrada, Grassalkovichova záhrada, Medická záhrada, Erdödyovská záhrada. Menšie renesančné a barokové záhrady-Purkicherova, Heindlova/Slubekova/ a Raygerova záhrada, Záhrada Paláca de Pauli /Illesházyovská záhrada, Záhrada pri Brauneckerovej kúrii. Prírodno-krajinárske parky-Sad Janka Kráľa, Park v Rusovciach, Horský park. O krok bližšie k prírode-komponované prírodné priestory-Bažantnica v Jarovciach, Palffyovská obora vo Vlčom hrdle, Arcibiskupská obora v Podunajských Biskupiciach, Železná studnička. Zoznamy drevín z vybraných záhrad a parkov. Prvé vydanie.