Archivum familiae Očkaj. Stredoveké dejiny rodiny Očkajovcov a listiny z jej archívu

V predkladanom novom dieli edičného radu monografií „Fontes rerum Slovacarum“, ktorý vydáva Katedra histórie FF TU v Trnave s cieľom sprístupňovať archívne pramene k slovenským dejinám, publikujeme stredoveké písomné pramene z archívu ďalšieho šľachtického rodu pôsobiaceho na území Slovenska: rodiny Očkajovcov. Šľachtici z Očkova, dediny na strednom Považí, boli rodom slovenského pôvodu. Po ich niekdajšej prítomnosti v Očkove sa, žiaľ, dodnes nezachovala takmer žiadna stopa. V stredoveku patrili medzi drobnú šľachtu, ktorej členovia pôsobili ako familiári iných aristokratických rodov. Na vyššie priečky spoločenského rebríčka sa vyšvihli až v období novoveku, keď dosiahli dokonca barónsky titul. Známe sú viaceré osobnosti tohto rodu, ktoré v minulosti zastávali významné posty nielen v stoličnej samospráve Nitrianskej župy. Napríklad Gašpar Očkaj, hlavný kapitán Bratislavského hradu (+ 1628) stojaci na čele insurekcie Nitrianskej župy v boji proti povstaleckým vojskám Gabriela Betlena, ďalej generálmajor Jozef Očkaj (1740-1805), veliaci oddielom rakúskej armády v bojoch proti napoleonským vojskám alebo jeho syn, známy zberateľ umenia, numizmatik a prírodovedec-entomológ, František Očkaj (1775- 1851), či filozoficky vzdelaný košický biskup Anton Očkaj (1839-1848). Zo všetkých Očkajovcov je však akiste najslávnejší vojenský dobrodruh, známy kurucký generál v povstaní Františka II. Rákociho, Ladislav Očkaj, ktorého za jeho zradu a prebehnutie do cisárskeho tábora kuruci popravili v Nových Zámkoch v roku 1710. Okrem svojho rodového majetku v Očkove rodina nadobudla neskôr viaceré akvizície, ktoré ju dostali aj na iné miesta Uhorského kráľovstva, mimo Slovenska. V archíve Očkajovcov sa zachovalo viacero zaujímavých dokladov k dejinám juhozápadného Slovenska v období stredoveku a to nielen k dejinám tohto rodu. Dostalo sa sem viacero listín šľachtických rodov z Rišňoviec, Šurianok, Visolají a Žabokriek. Predovšetkým však listiny rodiny Lövő, teda Strelcov z *Lučenca-Dubovian. Po ich vymretí po meči v prvej polovici 15. storočia totiž do rúk Očkajovcov pripadli listiny na ich majetky, keďže práve v tom čase sa aj oni dostali do vlastníctva časti Dubovian. Podobne aj majetky ostatných spomínaných rodov, s ktorými boli Očkajovci nejakým spôsobom spríbuznení. V diele „Archivum familiae Očkaj“ sme publikovali edíciu stredovekých listín z archívu rodu Očkajovcov uloženého v Maďarskom národnom archíve v Budapešti a venovali sme sa pôvodu a najstaršej histórii tohto šľachtického rodu ako aj rodu Strelcov z *Lučenca. Podotýkame však, že stredoveké listiny z očkajovského archívu sa stali v roku 1945 obeťou požiaru, a len vďaka tomu, že tesne predtým sa z nich vyhotovili fotokópie, ktoré sú súčasťou zbierky stredovekých listín Maďarského národného archívu, máme možnosť získať informácie o najstarších dejinách tohto šľachtického rodu.