Dostojevskij. Autor ako psychoanalytik

André Gide kedysi povedal, že Fjodor Dostojevskij „stratil samého seba v postavách svojich kníh, a preto ho v nich opäť možno nájsť “. V knihe Dostojevskij - Autor ako psychoanalytik pristupuje Louis Breger k Dostojevskému psychoanalyticky nie ako k „pacientovi“, ktorý má byť analyzovaný, ale ako ku kolegovi psychoanalytikovi, k niekomu, koho život a fikcia sa prelínali v procese literárneho sebaskúmania. Raskoľnikovov sen o utrpení koňa v Zločine a treste sa stal jedným z najznámejších v celej literatúre, je to silné, expresívne vyjadrenie na viacerých úrovniach. Breger ho použil ako počiatočný bod svojej detailnej analýzy tohto románu, dáva ho do súvislosti s kľúčovým bodom v Dostojevského živote medzi smrťou jeho prvej manželky a druhým manželstvom. Využívajúc vhľady získané psychologickým tréningom skúma Breger aj iné Dostojevského diela, medzi nimi jeho raný román Dvojník. Breger ho spája s nervovým zrútením, ktorým Dostojevskij trpel po dvadsiatke. Ďalej sa zaoberá Zápiskami z podzemia, Diablom posadnutými, Idiotom, Bratmi Karamazovcami a ďalšími dielami. Okrem toho Breger podrobne analyzuje detaily z Dostojevského života, zaoberá sa jeho kompulzívnym hráčstvom, epilepsiou, jeho filozofickými, politickými, náboženskými a mystickými presvedčeniami a ich interpretáciami v existujúcich biografiách.