Gašpar z vrchov 2

Henri Pourrat (1887—1959), rodák z Ambertu, mestečka ležiaceho v objatí auvernských vrchov v strednom Francúzsku, zasvätil celé svoje literárne dielo rodnému kraju, v ktorom okrem rokov štúdia na lýceu a potom na Vysokej poľnohospodárskej škole v Paríži prežil celý život. Bol obdivovateľomľudovej slovesnosti a nadšeným zberateľom ľudových rozprávok. Vyšli v 10 zväzkoch (Klenotnica rozprávok, 1948—1955). Pourrat zanechal aj vlastné bohaté dielo: množstvo románov, z nich Marcový vietor dostal Goncourtovu cenu, poviedky, novely, rozpomienky, eseje, dejepisné i životopisné práce. Ľud a príroda boli inšpiračnými zdrojmi, s ktorými tak ako so svojím rodným krajom zostal nerozlučne spätý do smrti. Najväčšmi ho preslávila veľkolepá románová epopeja Gašpar z vrchov (1922—1931) — odmenená Veľkou cenou Francúzskej akadémie. Tento svieži obraz hornatej Auvergne, rámcovaný vzrušujúcim príbehom nenaplnenej lásky mladej dvojice, udatného, smelého, múdreho a šibalského Gašpara a krehkej, no statočnej Anne-Marie, časovo lokalizovaný do obdobia napoleonských vojen, vypovedáva pravdu o živote kraja a ľudí, často ešte zotrvávajúcich na rovine mýtov a povier. Pourrat nevykresľuje idylu, nehľadá nasilu krásu tam, kde videl klamstvo a zištnosť, a demaskuje aj kazy rodného kraja. Gašpar je stelesňovateľom zdravých síl a činorodosti ľudu, symbolom pravdy, pokroku a viery v lepší život.