Rímske a germánske výrobky z kosti, parohoviny a slonoviny z auxiliárneho kastela v Iži v kontexte severopanónskej hraničnej zóny

Niečo vyše 35 rokov trvajúci archeologický výskum rímskeho tábora v Iži vedený pracovníkmi Archeologického ústavu SAV v Nitre priniesol nové poznatky o tejto dôležitej pamiatke na území dnešného Slovenska. Ide o jedinú ľavobrežnú vojenskú stavbu z nášho územia, ktorá bola súčasťou pevnostného systému, tzv. Ripa Pannonica na strednom toku rieky Dunaj. Najstaršie doklady prítomnosti rímskeho vojska sú na lokalite doložené z obdobia okolo roku 175 po Kr., keď bol vystavaný drevozemný tábor. Po ničivom germánskom útoku v roku 179 po. Kr. ho síce vojaci na krátky čas opustili, no už koncom 2. stor. po Kr. došlo k jeho opätovnej výstavbe do kamennej podoby. Rimania sa na tomto mieste udržali nasledujúcich zhruba 200 rokov, až do rozpadu ich moci na strednom Dunaji. V polovici 4. stor. po Kr. sa tu na krátky čas usadili germánske kmene a niekedy v polovici 5. stor. po Kr. ostala lokalita opustená. Systematický archeologický výskum priniesol početné nálezy datované do rôznych vývojových fáz tábora. Mnohé z nich sa postupne stali predmetom vedeckých štúdií alebo diplomových a dizertačných prác. Predložená práca si za cieľ zobrala spracovať skupinu nálezov, ktoré boli vyhotovené z kosti, parohu a slonoviny. Ide o pomerne široké spektrum produktov, ktoré boli používané v rôznych oblastiach ľudského života. Keďže lokalita nebola obývaná len Rimanmi, práca pojednáva aj o germánskych nálezoch. Aj keď mnohé výrobky z kosti, parohu alebo slonoviny boli veľmi zaujímavé a pomerne atraktívne, zaostával ich podrobnejší výskum oproti niektorým materiálovým skupinám (napr. terra sigillata, bronzové nádoby a pod.). Až koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov bolo publikovaných niekoľko prác z rôznych antických zbierok, regiónov, prípadne rôznych väčších sídliskových aglomerácií. S postupným publikovaním nových a nových nálezov sa pôvodne najmä typologické práce obohacovali o zistenia týkajúce sa použitého materiálu, technológie opracovania kosti a parohu, techniky zdobenia povrchu, a taktiež sa vyčlenili rôzne regionálne dielne a pod.