Hrad duše

Edita Steinová (1891 – 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Po pokrstení v roku 1922 vstúpila do karmelitánskeho kláštora a od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, no po nástupe nacistického režimu musela odísť. V auguste 1942 ju Gestapo odviedlo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynula v plynovej komore. Jej filozofické dielo, ktoré sa snaží o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu, patrí k základným pilierom európskeho poznania. Kniha sprístupňuje celoživotné úsilie Edity Steinovej o spojenie fenomenologickej filozofie s kresťanským myslením. Obsahuje porovnanie názorov Edmunda Husserla a Tomáša Akvinského, vymedzenie Husserlovej fenomenológie voči iným filozofickým smerom, fenomenologicko-historickú štúdiu o diele Terézie z Ávily a výklad Goetheho Fausta a Dionýza Areopagitu. V štúdii Ontická štruktúra osoby sa zaoberá problematikou ľudskej osoby a jej poznania metódami fenomenologickej filozofie. Výber uzatvára kontemplatívno-mystická štúdia o význame Vianoc. Texty, hoci venované rôznym témam, spája úsilie o hlbšie poznanie človeka, jeho miesta vo svete a vzťahu k bytiu, v ktorom existuje a presahuje ho.