Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku

Atlas je spoločným dielom Slovenského výskumného ústavu v Békešskej Čabe a Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave pripraveným v rámci témy Výskum, dokumentácia a vydanie kultúrnych pamiatok. Anna Divičanová v štúdii Vývojové variant tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku približuje jej vývin, ktorým prešla od konca 17. storočia, teda od vzniku prvých etnických a jazykových diaspór, až po súčasnosť. Rozvoj kultúry v 20. storočí zachytáva viac ako dvesto etnografických máp. Štúdia analyzuje charakteristiku jej tvorcov i nositeľov, vzťah slovenského obyvateľstva k tradičnej kultúre a súčasnej jej vplyv na slovenské obyvateľstvo v Maďarsku. Mojmír Bendža charakterizuje ciele a koncepcie Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku vo vzťahu k veľkému Etnografickému atlasu Slovenska i k Maďarskému národopisnému atlasu ako ich organický doplnok, ktorý rozširuje pohľad na ľudovú kultúru Slovenska i Maďarska. Ondrej Krupa v Charakteristike skúmaných lokalít vychádza z vedeckého výskumu, ktorý sa v rokoch 1991 a 1992 konal v obciach Stará Huta, Repaš Huta, Šamšonháza, Nireďháza, Alkár, Guta, Čuvár, Jača, Pišpek, /éterka, Šára (Dabaš), Kestúc, Mlynky, Oroslán, Čerrňa, Dunaďáza Sarvaš Poľný Berinčok, Békešská Čaba, Veľký Bánhedeš, Slovenský Komlóš, Pitvaroš a Malý Kereš. V stručných profiloch prináša náčrt histórie každej obce vo väzbe na ústrednú tému výskumu.