Magdalena

Živou ulicou väčšieho vidieckeho mesta drobným krôčkom kráča staručká pani. Jej útla postava je už nahrbená; hlava napred naklonená, ale jej chôdza je rezká a rýchla. Jej bledá, jemná tvár oživená je starostlivým a milým, troška akoby smiešnym úsmevom. Sú mnohí, ktorí tvrdia, že dobrí ľudia sú často smiešni; čo je na tom pravdivého, ponecháme iným k rozjímaniu. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná povídka z publikace: Terézia Vansová. Rozsobášení a iná próza. L. Mazáč. Praha 1930. 156 s.