Chrám svätého Jakuba v Levoči

Levoča sa nachádza v najsevernejšom regióne bývalého Horného Uhorska, v srdci Spiša, na úpätí Vysokých Tatier, pri prítoku rieky Hornád. Spiš, historicky zhodný so Spišskou župou, susedí na severe s Poľskom, na západe so Šarišom, na juhu s Gemerskou a Abovsko-turnianskou župou a na východe s Liptovskou župou. V stredoveku obývali túto oblasť predkovia Slovákov, Maďari, ako aj poľskí a nemeckí prisťahovalci. Spišské mestá, vrátane Levoče, založili nemeckí hostia. Levoča bola pravdepodobne založená za vlády uhorského kráľa Gejzu II., no počas tatárskeho vpádu bola zničená. Obyvatelia sa neskôr vrátili a okolo roku 1245 založili nové mesto. Prvá písomná zmienka o Levoči je z roku 1249. Významnou pamiatkou je rímskokatolícky farský Kostol svätého Jakuba, ktorý sa nachádza na námestí pri renesančnej radnici. Postavený v gotickom štýle ako trojloďová pseudobazilika, má vnútorné rozmery 49,5 m na dĺžku a 22 m na šírku, pričom výška strednej lode dosahuje 19 m. Rozdelenie priestoru na tri lode symbolizuje Najsvätejšiu Trojicu, pričom 12 stĺpov podopiera klenbu, a päť pôvodných brán pripomína Kristove rany. Kostol ako budova predstavuje matku cirkev, zatiaľ čo jeho interiér stelesňuje Pannu Máriu.