Žltá tapeta

Žltá tapeta je fiktívnym denníkom mladej ženy z konca 19. storočia, ktorá je s podozrením na popôrodnú hystériu umiestnená vo veľkom koloniálnom sídle a je jej predpísaná liečba, ktorá spočíva v maximálnej izolácii a zákaze aktivity. Čoskoro začne vnímať, že toto prostredie nie je presne také, ako predpokladala a čitateľ spoznáva jej hroznú situáciu. Kniha Žltá tapeta je považovaná za jeden z prvých psychologických hororov a ovplyvnila mnohých neskorších autorov.