Kráľovné v tieni katedrál

Osudy kráľovských a kniežacích dcér v gotickej ére boli často komplikované a predurčené. Od mladého veku ich odlúčili od matiek a umiestnili do kláštorov na výchovu. Ich otcovia plánovali sobášne spojenia, ktoré mali zabezpečiť moc a vplyv, pričom názory dcér nehrali žiadnu rolu. Mnohé z nich sa museli podriadiť záujmom rodov a spojili sa s mužmi, ktorých si nevybrali. Niektoré našli šťastie a spokojný život, iné sa naučili milovať svojich manželov. Mnohé sa však vzbúrili a bojovali za svoju slobodu, ako Eleonóra Akvitánska, ktorá vymenila manžela za milenca, alebo Kunhuta Haličská, ktorá sklamala svojho kráľovského muža. Alžbeta Rejčka, vdova po dvoch kráľoch, uprednostnila lásku pred politickými ambíciami. Margaréta Pyskatá vyhlásila svojho muža za impotenta, a Izabela, známa ako francúzska vlčica, zvrhla svojho manžela z trónu. Mnohé kráľovné zomreli predčasne alebo žili v samote, iné sa stali skutočnými panovníčkami, ako Jana Neapolská a Mária Uhorská. Kniha ponúka zaujímavé životné príbehy niekoľkých vznešených žien z čias katedrál, bez ambície zachytiť všetky historické detaily.