Oscar Wilde

Wildeovi rodičia boli úspešní dublinskí intelektuáli a ich syn tiež čoskoro prejavil svoju inteligenciu plynulou francúzštinou a nemčinou. Na univerzite Wilde čítal rímsku a grécku históriu a filozofiu a sám je známy svojou angažovanosťou pre filozofiu estetizmu, pri ktorej zrode stáli dvaja z jeho tútorov, Walter Pater a John Ruskin. Zaujímal sa o rímskokatolícku cirkev, na ktorú na smrteľnej posteli konvertoval. Po univerzite sa Wilde presťahoval do Londýna, kde sa dostal do exkluzívnych kultúrnych a spoločenských kruhov. Ako predstaviteľ estetizmu sa podieľal na niekoľkých literárnych aktivitách: publikoval zbierku básní, prednášal v USA a Kanade, neskôr sa vrátil do Londýna, kde pôsobil ako žurnalista. Vďaka svojmu uštipačnému humoru, farebnému oblečeniu a zdobenému vyjadrovaniu sa Wilde stal jednou z najznámejších osobností svojej doby.

Začiatkom 80. rokov 19. storočia dotiahol svoje myšlienky o nadvláde umenia k dokonalosti v sérií dialógov a esejí. Témy úpadku, dvojakosti a krásy začlenil do svojej novely Portrét Doriana Graya (1890). Estetické detaily skombinované s väčšími sociálnymi problémami predstavil Wilde v dráme Salome (1891), ktorú napísal v Paríži, ale bola zamietnutá. To ale Wildea neodradilo a začiatkom 1890. rokov napísal štyri spoločenské komédie, ktoré z neho spravili jedného z najúspešnejších scenáristov neskorého viktoriánskeho obdobia v Londýne.

V časoch svojej najväčšej popularity a úspechu, zatiaľ čo sa jeho majstrovské dielo, Aké dôležité je mať Filipa (1895), stále hralo v Londýne, zažaloval Wilde otca svojho milenca, lorda Alfreda Douglasa, za nactiutŕhanie. Po sérií súdnych procesov bol Wilde odsúdený za "obscénnosť", spolu s ďalšími mužmi, na 2 roky väzenia, pripútaný k tvrdej práci. Vo väzení napísal De Profundis (napísané v roku 1897, vydané v roku 1905), dlhý list, ktorý opisuje jeho duchovnú cestu počas súdnych procesov. Po prepustení z väzenia okamžite odcestoval z krajiny do Francúzska a do Británie ani Írska sa už nikdy nevrátil. Tu napísal svoje posledné dielo, Balada o žalári v Readingu (1898), dlhú báseň opisujúcu krutý väzenský život. Zomrel v biede vo veku 46 rokov v Paríži.

Oscar Wilde sa s literatúrou stretával od útleho detstva. Jeho matka písala poéziu pod pseudonymom Speranza. Spisovateľom bol aj jej strýko Charles Maturin. Wilde prejavil nadanie pomerne skoro. Už ako 17-ročný získal štipendium na Trinity College v Dubline. Dokázal sa tam presadiť natoľko, že v štúdiách pokračoval na Oxforde. Ešte počas štúdia napísal báseň Ravenna. Po ukončení štúdii sa presťahoval do Londýna a precestoval aj USA.

Pár mesiacov pred dovŕšením 30 rokov sa oženil s Constance Lloydovou a mal s ňou dve deti. V rokoch 1887 až 1889 pracoval pre dámsky časopis World magazine.

Po napísaní svojho jediného románu Portrét Doriana Graya (1891), ktorým šokoval spoločnosť, sa vrátil k písaniu divadelných hier a hneď v roku 1892 sa mu podarilo presadiť. Začiatkom roka mala premiéru jeho hra Vejár lady Windermerovej, ktorá mu priniesla úspech a peniaze. Pokračoval v písaní divadelných hier a komédia Aké dôležité je mať Filipa z neho urobila uznávaného dramatika vítaného v spoločnosti. Wilde spoločenský život miloval. Pokladal za svoju povinnosť spoločnosť jemne provokovať, šokovať a baviť. Časom však znenávidel pokrytectvo vyššej spoločnosti a tá mu to patrične dávala najavo.

Homosexualita Wildovi značne zasiahla do života. Jeho sexuálna orientácia mu pomohla šokovať dielom Portrét Doriana Graya, ale spôsobila mu aj veľa trápenia. V roku 1891 sa stretol s lordom Alfredom Douglasom a stali sa milencami. Ich vzťah trval až do roku 1894, keď ho lord Alfred opustil. Wilda v tej dobe utešoval iný spisovateľ – André Gide. Lord Alfred z jeho života však nezmizol. V roku 1895 Wilda nahovoril, aby podal žalobu za urážku na cti na markíza z Queensberry. Narazil však na protivníka, ktorý mal dobré spoločenské postavenie. Hoci Wilde žalobu stiahol, markíz ho nechal zatknúť a polícia ho obvinila z „obscénnosti“, čo v tých časoch bol eufemizmus pre homosexualitu. Spoločenský škandál ho zruinoval. Prišiel o manželku, ktorá sa s ním rozviedla, aj o peniaze. Život po dvojročnom pobyte vo väzení už bol radikálne iný. Wilde sa snažil skúsenosti z väzenia využiť pri písaní Balady o žalári v Readingu, ale išlo len o poslednú iskru tvorivosti. Zvyšok života prežil Wilde v biede. Bez peňazí cestoval po Európe, býval v lacných hoteloch a nepredstavoval sa vlastným menom. V roku 1900 dostal chronický zápal ucha, ktorý prešiel do zápalu mozgových blán. 30. novembra v parížskom Hoteli d'Alsace vo veku 46 rokov Oscar Wilde zomrel. Na náklady jeho bývalého milenca lorda Alfreda ho pochovali, v roku 1909 jeho pozostatky premiestnili na cintorín Père-Lachaise.