Tomáš Špidlík
17. december 1919 – 16. apríl 2010
Jeho Eminencia, Prof. ThDr. Tomáš Josef kardinál Špidlík SJ (* 17. december 1919, Boskovice – † 16. apríl 2010, Rím) bol český katolícky teológ, kňaz, jezuita a kardinál (nebol však biskupom). Bol považovaný za odborníka na kresťanský Východ a jeho spiritualitu.
Tomáš Špidlík absolvoval základnú školu a gymnázium v rodných Boskoviciach. V roku 1938 začal študovať latinčinu a českú literatúru na filozofickej fakulte v Brne. Po uzatvorení českých vysokých škôl nacistami na jeseň roku 1939 vstúpil 23. septembra 1940 do jezuitského noviciátu v Benešove. Keď aj tento obsadili nacisti, pokračoval v rokoch 1942 – 1945 v štúdiu filozofie na Velehrade. Tu zložil 24. septembra 1942 rehoľné sľuby. Jeho prípravu niekoľkokrát prerušili nútené práce nariadené najprv nemeckými, potom rumunskými a nakoniec ruskými vojakmi. Po skončení štúdia sa Špidlík stal prefektom velehradského gymnázia. Vyučoval tu češtinu a ruštinu. V roku 1946 ho poslali na štúdium teológie do holandského Maastrichtu, kde 22. augusta 1949 prijal kňazské svätenie. V roku 1950 doplnil svoje jezuitské formačné štúdiá v talianskej Florencii. V roku 1951 už bolo zrejmé, že sa do vlasti nebude môcť vrátiť. Prizvali ho k spolupráci s Vatikánskym rozhlasom. V rokoch 1951 – 53 teda pokračoval v štúdiu na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme a v roku 1954 tu obhájil doktorskú prácu Joseph de Volokolamsk. Un chapitre de la spiritualité russe (Josef Volokolamský. Úvod do ruské spirituality) pod vedením jezuitu prof. Irenea Hausherra. Od roku 1954 vyučoval ako docent východnú a patristickú teológiu v Ríme na Pápežskom orientálnom inštitúte, na Pápežskej gregoriánskej univerzite, na karmelitánskom inštitúte Terezianum a hosťoval na mnohých európskych i svetových univerzitách, okrem iného v St. Paul v Spojených štátoch, v Indii a v Kinshase (Zaire). V roku 1961 získal hodnosť profesora. V rokoch 1951 – 1989 bol špirituálom v rímskom Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého (Nepomucenum). Špidlíkove české piatkové príhovory na vlnách Rádia Vatikán boli preložené do mnohých ďalších jazykov. Tomáš Špidlík je strýkom študenta a kresťanského aktivistu Pavla Švandy, ktorého v októbri 1981 našli po augustovej návšteve Ríma a Tomáša Špidlíka mŕtveho v priepasti Macocha. Podľa niektorých názorov bol zavraždený Štátnou bezpečnosťou. V júli 1992 navštívil Moravu, predsedal v Pustiměři Medzinárodnému stretnutiu mládeže a o týždeň nato viedol exercície mladých v Drysiciach. V marci 1995 viedol duchovné cvičenia (exercície) pápeža Jána Pavla II. a rímskej kúrie. Kardinálske kolégium ho vybralo, aby 18. apríla 2005 v Sixtínskej kaplnke predniesol posledný prejav ku konkláve pred voľbou pápeža, v ktorej bol nakoniec zvolený Benedikt XVI.. Prvú exhortáciu predniesol Raniero Cantalamessa. Tento zvyk zaviedla apoštolská konštitúcia Universi Dominici Gregis. Ku kardinálom, ktorí budú voliť nového pápeža, majú prehovoriť dve významné cirkevné osobnosti o situácii, v ktorej sa v súčasnosti cirkev nachádza, a o výzvach, ktoré pred ňou stoja do budúcnosti. Sám kardinál Špidlík vzhľadom k svojmu veku nebol oprávnený voliť. V roku 1990 odišiel do dôchodku, od roku 1991 žil a pracoval v Centro Ezio Aletti v Ríme. V roku 1996 bol Ateliér duchovného umenia Centra Aletti poverený obnovou vatikánskej kaplnky „Redemptoris Mater“, pričom kardinál Špidlík a P. Marko Rupnik zodpovedali za teologickú a umeleckú koncepciu obnovy.