Robert A. Heinlein

Narodil sa v mestečku Butler v štáte Missouri, ale detstvo strávil v Kansas City v štáte Missouri. Jeho zážitky a zázemie z tohto obdobia ovplyvnili jeho neskoršie diela, hoci mnohokrát opustil tieto hodnoty a porušil spoločenské správanie v tvorbe aj v osobnom živote. Po skončení strednej školy navštevoval Námornú akadémiu v Annapolise v štáte Maryland, ktorú absolvoval v roku 1929. Slúžil ako dôstojník v americkom námorníctve až do roku 1934, keď bol zo zdravotných dôvodov prepustený z armády (tuberkulóza). Počas dlhej hospitalizácie prehodnotil svoj život, čo neskôr zakomponoval do románu Stranger In a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“). Vojenská služba mala druhý najväčší vplyv na jeho tvorbu. Po celý život si ctil lojálnosť, vodcovstvo a iné hodnoty spojené s armádou. Po svojom prepustení z armády niekoľko týždňov navštevoval kurzy matematiky a fyziky na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, ktoré prerušil kvôli chorobe alebo kvôli ambíciám vstúpiť do politiky. Pracoval v rôznych zamestnaniach vrátane obchodu s nehnuteľnosťami a bane na striebro. Začiatkom 30. rokov bol Heinlein aktívny v socialistickom hnutí Uptona Sinclaira EPIC. Keď v roku 1934 Sinclaira nominovala Demokratická strana na miesto guvernéra Kalifornie, Heinlein aktívne pracoval v kampani za zvolenie (ktorá bola neúspešná). Heinlein sám kandidoval do kalifornského snemu a takisto neuspel (nanešťastie presne v tom období boli noviny plné aktivít Konrada Henleina v Sudetách). Po neúspechu v kampani Heinleinovi ostala iba malá penzia z armády, a tak sa vrhol na písanie, aby splatil svoje dlhy. V roku 1939 mu v Astounding Magazine vydali prvú poviedku „Life-Line“. Plánoval prestať s písaním hneď ako splatí hypotéku, ale chcel aj nové auto, výlet do New Yorku a niekoľko ďalších vecí. Povedal vtedy Johnovi Campbellovi, vydavateľovi Astounding, že plánuje skončiť. Uzavrel dohodu, že pošle pár poviedok, ktoré mal a skončí, keď ich Campbell odmietne. Po odmietnutí poviedok Heinlein skončil a začal sa zle cítiť. Začal byť nervózny, stratil chuť do jedla, schudol a trpel nespavosťou. Myslel si, že sa po tretíkrát prejavila tuberkulóza. Campbell sa čiastočne zaujímal o Heinleina, a keď sa dozvedel o jeho problémoch, povedal, že sa ešte raz pozrie na tie príbehy. Urobil tak a požiadal o malé úpravy. Keď Heinlein vykonal tie úpravy, hneď sa cítil lepšie. Heinlein sa rýchlo stal známym ako hlavný predstaviteľ nového smeru v „spoločenskej“ vedeckej fantastike. Ako vôbec prvý začal vzájomne prepájať svoje poviedky a romány do konzistentného celku a vytvoril tak „históriu budúcnosti“ (tabuľku ktorej Campbell vydal v máji 1941). Neskôr tento spôsob použili mnohí ďalší autori. Počas druhej svetovej vojny slúžil v námorníctve ako letecký inžinier, kde naverboval mladého Isaaca Asimova a L. Sprague de Campa pre leteckú továreň námorníctva. Po skončení vojny začal prehodnocovať svoju kariéru. Bombardovanie miest Hirošima a Nagasaki a začiatok studenej vojny spôsobili, že začal písať na politické témy a chcel sa dostať na lepšie platený trh. Publikoval štyri významné články pre Saturday Evening Post, počnúc s „The Green Hills of Earth“ vo februári 1947, čo z neho urobilo prvého vedecko-fantastického spisovateľa, ktorému vydali články v prestížnom časopise. Bol autorom Destination Moon, filmu, pre ktorý napísal príbeh, scenár a vymyslel množstvo efektov, a ktorý získal Oskara za špeciálne efekty.. Heinleinove romány pre mládež boli možno to najdôležitejšie, čo kedy urobil. Vychovali vedecky a sociálne uvedomelých dospelých. Vo týchto románoch písal o aktuálnych problémoch, ale jeho Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pěchota“) z roku 1959 bola označená Scribnerom ako príliš kontroverzná a celkom odmietnutá. Heinlein sa cítil oslobodený od obmedzení písania pre dospievajúcich, začal písať „svoje vlastné veci a po svojom“ a prišiel so sériou kníh, ktoré posúvali hranice vedeckej fantastiky vrátane Stranger in a Strange Land (1961) (v češtine „Cizinec v cizí zemi“), čo je jeho najznámejšie dielo a The Moon Is a Harsh Mistress (1966) (v češtine „Měsíc je drsná milenka“), ktoré mnohí označujú za jeho najlepší román. Začiatkom 70. rokov sa Heinlein stal obeťou série chorôb spôsobených vyčerpávajúcou prácou. Desaťročie začal so životu nebezpečným zápalom pobrušnice, z ktorého sa dostal po viac ako dvoch rokoch. Ale len čo bol schopný písať, začal svoj technicky najnáročnejší román Time Enough for Love (1973). V polovici 70. rokov napísal dva dobre hodnotené články pre Encyklopédiu Britannicu (o Paulovi Diracovi a antihmote a o chemických procesoch v krvi). On a jeho žena Virginia prechodili celú krajinu aby zreorganizovali krvné banky v USA. V roku 1976 sa po tretíkrát zúčastnil ako čestný hosť na svetovom kongrese vedeckej fantastiky v Kansas City. Jeho zdravie sa však znova ozvalo a v roku 1978 mu ako jednému z prvých voperovali bypass. Bol pozvaný pred výbor amerického Senátu, aby predstavil svoje presvedčenie, že výdobytky kozmického výskumu možno využiť pre chorých a starých ľudí. V 80. rokoch Heinlein ešte napísal päť románov, až napokon zomrel v spánku 8. mája 1988, keď triedil poznámky k šiestemu románu World As Myth. Heinleinov obchodný život pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí po jeho smrti: Niekoľko jeho diel bolo vydaných až po jeho smrti vrátane výberu listov, ktoré vydala jeho žena, Virginia, jeho kniha o praktickej politike napísaná v roku 1946, cestopis o jeho prvej ceste okolo sveta z roku 1954 a dva prepracované romány. V roku 2004 bol vydaný jeho prvý román For Us, The Living, ktorý odhalil, koľko svojej sociálnej a životnej filozofie mal počas dní svojej politickej kariéry. Jeho zápisky z roku 1958 sa do románovej podoby pokúša zostaviť Spider Robinson.