Stanisław Lem
12. september 1921 – 27. marec 2006
Stanisław Herman Lem (* 12. september 1921 – † 27. marec 2006) bol poľský filozof a spisovateľ sci-fi literatúry, futurológ, prekladaný do 41 jazykov.
Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastike, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie. Písal aj televízne a divadelné hry, eseje, odborné štúdie a publicistiku. Psychologické romány: Astronauti, K mrakom Magellanovým, Invázia z Aldebaranu, Solaris, Príbehy pilota Pirxa, Lov, Pánov hlas a i. Teoretické práce: Summa technologiae, Fantastyka i futurologia. Stanislaw Lem sa narodil v roku 1921 v poľskom Ľvove (dnešná Ukrajina). Bol synom Sabiny Wollerovej a Samuela Lema, zámožného otorinolaryngológa, bývalého lekára rakúsko-uhorskej armády. Hoci bol jeho otec židovského pôvodu, Lem bol vychovaný ako katolík. Neskôr sa však sám považoval za ateistu. Po sovietskej okupácii východného Poľska nemohol kvôli svojmu „buržoáznemu pôvodu“ študovať na Polytechnickej univerzite, tak ako pôvodne chcel, a len vďaka otcovým konexiám bol roku 1940 prijatý na štúdium medicíny na Ľvovskú univerzitu. Druhú svetovú vojnu a nacistickú okupáciu prežil vďaka falošným dokumentom, živil sa ako zvárač a automobilový mechanik. V roku 1946 bolo vtedajšie východné Poľsko zabraté Sovietskym zväzom a rodina bola presídlená do Krakova kde na otcovo naliehanie Lem začal študovať na Jagelovskej univerzite. Štúdiá zámerne nezavŕšil skúškami, aby nebol nútený stať sa vojenským lekárom. Začal pracovať ako výskumný asistent v akademickej inštitúcii Konwersatorium naukoznawcze a vo voľnom čase písať poviedky. Lem debutoval v roku 1946 ako básnik. V tom istom roku vyšiel jeho prvý vedecko-fantastický román Człowiek z Marsa (Človek z Marsu) na pokračovanie v časopise Nowy Świat Przygód. Medzi rokmi 1947 a 1950, kým pokračoval v práci vedeckého asistenta, publikoval básne, poviedky a vedecké eseje. V ére stalinizmu však všetky publikované práce museli byť schválené komunistickým režimom. V roku 1948 Lem dokončil čiastočne autobiografický román Szpital przemienienia, ktorý však nebol vydaný až do roku 1955, dokedy doplnil ďalšie kapitoly v duchu socialistického realizmu. V roku 1951 mu vyšla prvá kniha, Astronauci (slov. Astronauti), ktorá mala mať podobu SF románu pre mládež a Lem v nej bol nútený odkazovať na ‚veľkolepú komunistickú budúcnosť‘. Neskôr tento román sám kritizoval (ako aj rad ďalších svojich raných, ideologicky ovplyvnených prác, ako napr. Obłok Magellana (slov. Denník z vesmíru)) ako simplistický, jeho vydanie ho však presvedčilo, aby sa stal profesionálnym spisovateľom. Obdobie destalinizácie prinieslo do Poľska so sebou väčšiu slobodu slova. Lem sa presadil ako vážený a uznávaný autor science-fiction a v nasledujúcich 12 rokoch napísal 17 kníh vysokej kvality. Jeho knihy sa hojne prekladali. V roku 1957 vydal prvú nebeletristickú, filozofickú knihu Dialogi (Dialógy). Dialogi a Summa Technologiae (1964) sú dva jeho najslávnejšie filozofické texty. Summa je pozoruhodná ako jedinečná analýza nadchádzajúceho sociálneho, kybernetického a biologického pokroku. Lem tu diskutuje o dôsledkoch technológií, ktoré boli v tom čase úplnou fantastikou, ale časom nadobúdajú dôležitosť – ako napr. virtuálna realita a nanotechnológia. V ďalších desaťročiach publikoval veľa kníh, ako vedecko-fantastických tak aj filozoficko-futurologických, hoci od osemdesiatych rokov sa venoval viac filozofickým prácam a esejam. Medzinárodne (mimo krajín východného bloku) ho po prvý raz preslávila Kyberiáda (Cyberiada, 1965), séria humorných poviedok z mechanického vesmíru ovládaného robotmi. Medzi jeho najznámejšie romány patria Solaris (1961), Pánov hlas (Głos Pana, 1983) a neskoršie Fiasko (1987), ktoré najsilnejšie vyjadrujú hlavnú tému jeho diela, nemožnosť pochopiť čosi skutočne cudzie, mimozemské. Solaris bol sfilmovaný v 1972 ruským režisérom Andrejom Tarkovským a získal Zvláštnu cenu poroty na Filmovom festivale v Cannes v 1972. V roku 2002 Steven Soderbergh režíroval hollywoodsky remake v hlavnej úlohe s Georgeom Clooneym. Jeho diela mu priniesli uznanie aj na Západe a v roku 1973 mu bolo udelené čestné členstvo Science Fiction Writers of America (SFWA). Lem spočiatku tvoril v izolácii od anglo-americkej SF a keď sa s ňou neskôr zoznámil, sklamalo ho, že bola podľa jeho názoru povrchná, nedomyslená, zle napísaná a zameraná na zábavu a zarábanie peňazí, a nevenovala sa skúmaniu nových myšlienok a nových literárnych foriem. Toto viedlo k jeho roztržke s SFWA a keď mu bolo ponúknuté riadne členstvo, odmietol. Neskôr sa stal veľmi kritickým k vedeckej fantastike všeobecne a sám sa vydelil zo žánru, tvrdiac, že jeho rané diela mohli byť SF, ale tie neskoršie patria skôr k mainstreamu. V roku 1982, po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku, sa Lem presťahoval do Západného Berlína, kde sa stal členom Ústavu pre pokročilý výskum (Wissenschaftskolleg zu Berlin). Neskôr sa usadil vo Viedni. Do Poľska sa vrátil v roku 1988. Stanisław Lem zomrel v Krakove 27 marca 2006 vo veku 84 rokov na chorobu srdca.