Abraham Sutzkever

Abraham Sutzkever patril k nepatrnému percentu tvorivých umelcov, ktorí prežili a prekonali devastáciu. Bol jedným z ešte menšieho počtu, ktorí to prežili ako spisovatelia, pričom medzi rokmi 1941 a 1945 vytvoril niektoré zo svojich najlepších básní. Diela z týchto rokov, napísané nie spätne a nie z odstupu, ale počas každodennej biedy života v gete a pod neustálou hrozbou smrti, predstavujú výnimočný prípad v dejinách umenia. Sutzkever vedel, že písanie poézie v jidiš môže uspokojiť nároky umenia. Jeho básne z geta sú o to významnejšie, že nie sú len prejavom vôle k odporu, ale svojou subtilnosťou a silou sú húževnatými dôkazmi prežitia v diele, ktoré stojí nad okolnosťami a časom.