Ezop
Ezop (starogr. Aisópos) bol starogrécky autor bájok. Dodnes patrí k najznámejším bájkarom. Pôsobil v Grécku asi v 6. st. pred Kr. Jeho tvorba sa spočiatku prednášala len ústne a zozbieral ju až v 3. storočí pred Kristom Demetrios Falérsky. Autorom latinského veršovaného spracovania je Faedrus.
Zakladateľ gréckej bájky Ezop žil v 6. storočí pred Kristom, údajne pochádzal z Malej Ázie, žil v Aténach a na ostrove Samos. Dodnes patrí k najznámejším bájkarom a jeho sláva sa vyrovná Homérovej. O jeho živote sa toho veľa nevie, pravdepodobne sa narodil ako otrok a počas svojho života veľa cestoval. Iné zdroje uvádzajú, že bol mrzák a telesne chorý.
Svoje bájky prednášal ústne. Boli to krátke prozaické príbehy so stručným dejom, v ktorých vystupovala ustálená skupina postáv, najmä zvierat a rastlín, ktoré nadobúdajú ľudské vlastnosti a stávajú sa typom, nositeľom určitého charakteru. Často sa v nich objavujú aj skutoční ľudia a postavy gréckych bohov a časté sú aj dialógy, ktoré dodávajú bájkam spád a zvyšujú dramatickosť a dynamiku príbehov. Každá bájka zvyčajne obsahuje na konci didaktické ponaučenie. Ezopove diela sa časom stali známe po celom svete (napr. Silný lev, Pyšný orol, Chytrá líška atď.).
Až v 3. storočí pred n. l. boli Ezopove bájky zaznamenané písomne a neskôr spracované vo veršovanej podobe v rímskom prostredí (Demétrios Falerón, autor latinského veršovaného textu je Phaedrus). Na Ezopovo dielo nadviazali neskorší bájkari ako Jean de La Fontaine a Ivan Andrejevič Krylov. V našom prostredí boli antické bájky známe už v stredoveku, objavujú sa napríklad v Prostějovskej zbierke zo 16. storočia. V roku 1791 vydal Václav Matěj Kramerius Ezopove bájky a neskôr Václav Rodomil Kramerius vydal ich preklad pod názvom Obnovený Ezop.
Z novších prekladov pripomeňme preklady Rudolfa Kuthana, ktoré vyšli pod názvom Ezopove bájky (Praha: Česká grafická únia, 1941); Ezop (Červený Kostelec: Doležalovo nakl, Ezopove bájky (Praha: Mladá fronta, 1975); Svet Ezopových bájok (Rudolf Kuthan, Václav Bahník, Jiří Valeš; Praha: Svoboda, 1976) a Ezopove bájky (Praha: Albatros, 1998), ktoré prerozprával Pavel Šrut a ilustroval Miloslav Jágra. Šrutovo dielo bolo odbornou verejnosťou hodnotené pozitívne a často sa označuje za prvú skutočne modernú adaptáciu Ezopa pre deti v českom prostredí. M. Jágr bol za svoje ilustrácie rozprávok ocenený Zlatou stuhou. Prerozprávanie Jiřího Kolářa vyšlo pod názvom Ezop (Ostrava: Knižní expres, 2000).