Miloš Zeman

V roku 1963 ukončil štúdium na Strednej ekonomickej škole v Kolíne. Zároveň hrozilo, že mu bude odopretá možnosť absolvovať maturitu kvôli referátu, v ktorom oslavoval knihu Karla Čapka Rozhovory s T. G. Masarykom, ktorej vydanie komunistický režim obmedzil. Nakoniec bol prijatý na maturitu, ale nedostal odporúčanie študovať na vysokej škole. Zeman neskôr z tohto postupu obvinil svoju učiteľku českého jazyka, ktorá však vinu poprela. Po ukončení strednej školy pracoval v účtovníctve závodu Tatra Kolín. Jeho spolupracovníci neskôr spomínali, že ho táto práca nebavila a ostatných odmietal. Vďaka skúsenostiam v tatranskom závode dostal po dvoch rokoch odporúčanie na ďalšie štúdium. Navyše kvôli srdcovej chybe dostal takzvanú modrú knihu a nemusel absolvovať základnú vojenskú službu. V roku 1965 začal dištančné štúdium na Ekonomickej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe, kde študoval národné hospodárske plánovanie a o dva roky neskôr prešiel na denné štúdium, ktoré ukončil v roku 1969. Následne tam rok aj učil. Počas štúdia býval na internáte Jarov. Spoluzakladal aj diskusný Študentský futurologický krúžok a bol asistentom vedeckého zboru profesora Pavla Hrubého. Diplomovú prácu napísal u profesora Věňka Šilhána. Jeho vtedajší známi ho považovali za nadaného študenta a tiež za namysleného samotára.

V auguste 1989 uverejnil v časopise Technical článok kritický voči komunistickému režimu. Počas Nežnej revolúcie sa zapojil do aktivít Občianskeho fóra a stal sa jedným z rečníkov na Letenskej planine. V januári 1990 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1993 až 2001 pôsobil ako predseda Českej sociálnodemokratickej strany. V rokoch 1996 až 1998 zastával funkciu predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky a ďalšie štyri roky bol predsedom vlády menšinovej sociálnodemokratickej vlády, ktorej existenciu umožnila tzv. "opozičná dohoda" s Občianskou demokratickou stranou.

Po neúspešnej kandidatúre na prezidenta Českej republiky v roku 2003 odišiel na sedem rokov z politiky. V marci 2010 sa stal predsedom novozaloženej Strany občianskych práv ZEMANOVCI. Odstúpil po parlamentných voľbách v roku 2010, v ktorých sa strana nedostala do Poslaneckej snemovne.

V priamych voľbách v roku 2013 bol zvolený za tretieho prezidenta Českej republiky a zároveň za prvého českého prezidenta zvoleného v priamych voľbách. Prvé kolo vyhral a v rozhodujúcom druhom kole porazil vtedajšieho ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga. Prezidentský post sa rozhodol obhájiť v nasledujúcich prezidentských voľbách v roku 2018, v ktorých postúpil do druhého kola s Jiřím Drahošom. Zvíťazil s 51,36 % hlasov a obhájil prezidentský úrad na druhé päťročné funkčné obdobie.