Alejandra Pizarnik

Alejandra Pizarniková, narodená v Buenos Aires ruským rodičom, ktorí utiekli z Európy a nacistického holokaustu, bola predurčená k literárnej veľkosti aj k skorému úmrtiu. Jej tvorba sa vyznačuje hlbokým záujmom o témy pominuteľnosti a extázy, kde sa život a umenie prelínajú v konečnom zážitku. Pizarnikovej písanie je skúmaním najzazších hraníc ľudskej skúsenosti, kde sa túžba po „dne“ stáva metaforou pre dosiahnutie poetického naplnenia. Jej snaha spojiť telo básne s vlastným telom odráža jej celoživotnú posadnutosť spojením umenia a bytia na hrane priepasti.