Ondřej Suchý

Učil sa za umeleckého stolára a začínal ako aranžér a reklamný výtvarník. V šesťdesiatych rokoch pracoval v Čs. televizi Praha, vo Vysielaní pre deti a mládež, najskôr ako asistent scény, tiež ako asistent réžie, na pevný úväzok potom ako asistent produkcie (do roku 1967). V rokoch 1968 – 1970 bol redaktorom časopisu Sedmička (neskôr Sedmička pionýrů), od roku 1971 sa stal novinárom na voľnej nohe. V rokoch 1978 – 1991 redigoval sobotnú humoristickú prílohu denníka Svobodné Slovo, KVÍTKO. Od druhej polovici šesťdesiatych rokov začal písať o svete grotesky a zábavného priemyslu tridsiatych rokov. S časopisom Kino spolupracoval už od roku 1962 (až do jeho zániku). Bol tiež autorom mnohých televíznych programov – napríklad Kavárnička dříve narozených, Dům plný písniček, Malý televizní kabaret, Holky, kluci, komici a iné. V súčasnej dobe pracuje v Českom rozhlase 2-Praha ako externý redaktor – Redakce slovesného vysílání. S Čs. rozhlasom začal spolupracovať už v Plzni, a to od roku 1962. Od deväťdesiatych rokov pripravuje a uvádza dva svoje stále programy: zábavný týždenník PADESÁTNÍK a program Nostalgické muzeum zábavy, v ktorom spovedá svojich hosťov – spevákov, hercov, hudobníkov, režisérov a spisovateľov. V roku 1993 získal za svoje programy cenu Prix Bohemia Radio a v roku 1999 Národní cenu Prix Bohemia Radio. Vydal približne tri desiatky knižiek (napr. Exkurze do království grotesky, Vlasta Burian na cestě do 21. století, Oldřich Nový přichází, Werichův Golem a Golemův Werich, Velká kniha o Chaplinovi, Z klobouku doktora Šlitra, František, co Nepil pivo, Ljuba Hermanová, Účtenka z Kavárničky dříve narozených, Inka Zemánková, Pár halířů z Padesátníku a iné. – pre deti: Kupte strunu za korunu, Chytila Dáda žížalu Jůlii, Dáda má kosa Oskara a iné.) Je autorom viac ako 600 textov piesní (od roku 1970 zastupovaným OSA, teraz členom OSA a 2. miestopredsedom Hudobnej nadácie OSA). V roku 1998 získal Zlatú dosku Supraphonu za výber a zostavu MC/CD filmových pesničiek Rozvíjej se poupátko. Má rád klaunov a komikov – filmových, kabaretných, cirkusových – a v súčasnej doba sa intenzívne zaoberá mapovaním histórie zábavného umenia v Česku z rokov štyridsiatych, päťdesiatych a šesťdesiatych. Najviac si považuje to, že sa mohol zoznámiť a spriateliť s arménskym klaunom a mímom Leonidom Jengibarovom, švajčiarskym klaunom a mímom Dimitrim a s veľkými osobnosťami českej filmovej a divadelnej komédie Janom Werichom a Oldřichom Novým. Spolupracoval na memoároch Ljuby Hermanovej, Felixa Holzmanna, Svatopluka Beneša (pre čas. Kino), Hany Vítovej (pre prílohu Svobného Slova) a Rudolfa Cortésa (spolu s jeho dcérou Dášou Cortésovou).