Petr Zenkl
Petr Zenkl (* 13. jún 1884, Tábor – † 3. november 1975, Raleigh, Severná Karolína, USA) bol český národno socialistický politik.
Študoval na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1906 – 1918 pôsobil v Prahe ako profesor češtiny na Českoslovanskej obchodnej akadémii v Resslovej ulici, neskôr na obchodnej akadémii v Karlíne. Venoval sa tiež osvetovej činnosti. Do politiky vstúpil pred prvou svetovou vojnou. V roku 1913 sa stal členom národno socialistickej stany a členom zastupiteľstva v Karlíne. Bol iniciátorom osláv 500. výročia smrti Jána Husa v roku 1915. Od roku 1919 bol starostom Karlína, až do jeho pripojenia k Prahe začiatkom roku 1922. Od roku 1923 bol členom mestského zastupiteľstva hlavného mesta Prahy. V rokoch 1937 – 1939 bol primátorom Prahy. Angažoval sa najmä v oblasti sociálnej starostlivosti. V rokoch 1918 – 1925 pôsobil na ministerstve sociálnej starostlivosti. Od roku 1923 bol predsedom Ústredného sociálneho zboru hlavného mesta Prahy. Podieľal sa na realizácii sociálneho programu návrhom na vybudovanie Ústredných ústavov sociálnej starostlivosti v Prahe-Krči (Masarykove domovy). V roku 1926 sa stal jedným z riaditeľov Ústrednej sociálnej poisťovne. V roku 1932 inicioval program núdzových prác pre nezamestnaných. Pôsobil ako minister bez portefeuille v prvej úradníckej vláde generála Jana Syrového (22. september – 4. október 1938). V druhej úradníckej vláde generála Syrového zastával post ministra sociálnej starostlivosti a ministra verejného zdravotníctva a telesnej výchovy (4. október – 1. december 1938). V septembri 1939 ho zatklo gestapo. Bol väznený v koncentračných táboroch Dachau a Buchenwald. Po oslobodení sa vratil k politike. Stal sa predsedom Československej strany národno socialistickej (1945 – 1948). V auguste 1945 sa stal opäť primátorom Prahy, túto funkciu vykonával do mája 1946. Po parlamentných voľbách v roku 1946 sa stal prvým podpredsedom vlády. Bol zásadným odporcom politiky KSČ. 20. februára 1948 podal spolu s ďalšími nekomunistickými ministrami demisiu, na protest proti neústavným krokom komunistického ministra vnútra Václava Noska. Po Februári 1948 emigroval cez Nemecko, Londýn až do USA. Tu sa podieľal na vzniku Rady slobodného Československa, ktorej predsedom bol až do roku 1974.