Louisa May Alcottová
29. november 1832 – 6. marec 1888
Známy/a aj ako: Flora Fairchild | A. M. Barnard | Flora Fairfield | Tribulation Periwinkle
Louisa May Alcottová (pseudonym A. M. Barnard) (* 29. november 1832, Germantown, Pensylvánia, USA – † 6. marec 1888, Boston, Massachusetts) bola americká spisovateľka.
Narodila sa v rodine Amosa Bronsona Alcotta a Abigail May III. Napriek tomu, že jej rodina pochádzala z Nového Anglicka a mala tu i svoje sídlo, narodila sa v Pensylvánii. Mala tri sestry – staršiu Annu a mladšie sestry Elizabeth a May. V roku 1840 sa jej rodina presťahovala do domčeka len na dvoch akroch pôdy pozdĺž rieky Concord v meste Concord v Massachusetts. Odtiaľ sa v roku 1844 presťahovali do Bostonu, kde jej otec založil experimentálnu školu. O jej vzdelanie sa spočiatku staral najmä jej otec. Získavala tiež vedomosti od spisovateľov a vychovávateľov, ako boli Ralph Waldo Emerson, Nathaniel Hawthorne a Margaret Fullerová, ktorí boli rodinnými priateľmi. Tieto roky časom opísala v časopisecky vydávanom diele "Transcendental Wild Oats", neskôr ich vydala znovu v zväzku Silver Pitchers v roku 1876. Ako rástla, začala sa z nej stávať abolicionistka a feministka. Aby dostála rodinným povinnostiam, začala ako veľmi mladá pracovať ako príležitostná učiteľka, krajčírka a guvernantka, domáca pomocnica a spisovateľka. Jej prvou knihou bola Flower Fables z roku 1854, príbehy pôvodne písané pre Ellen Emersonovú, dcéru Ralpha Walda Emersona. V roku 1860 začala písať knihu Atlantic Monthly. V rokoch 1862 – 1863 sa na chvíľu dostala z rodičovského domu, keď počas vojny pôsobila 6 týždňov ako ošetrovateľka v nemocnici v Georgetowne. Jej listy domov neskôr vyšli pod názvom Hospital Sketches (Črty z nemocnice) v roku 1863. Jej román Moods z roku 1864 bol tiež sľubný. Menej známa časť jej práce sú vášnivé, prchké romány a príbehy, ktoré napísala väčšinou pod pseudonymom A. M. Barnard. Tieto práce, ako napr. A Long Fatal Love Chase a Pauline's Passion and Punishment, boli známe vo viktoriánskom období a neskôr boli označované ako "nebezpečenstvo malých myslí" v románe samotnej Alcottovej Little Women (Malé ženy). Jej protagonisti sú odhodlaní a neústupní vo svojom hone za vlastnými cieľmi, ktoré často zahŕňajú i pomstu. Tieto práce dosiahli okamžitý komerčný úspech a až do dnešných čias sú veľmi často čítanými. Naproti tomu Alcottová tiež vydala moralistické a prospešné príbehy pre deti a, s výnimkou poloautobiografického diela Work z roku 1873 a anonymnej novely A Modern Mephistopheles z roku 1877, ktoré vzbudzovali podozrenie, že ich autorom bol Julian Hawthorne, sa nevrátila k tvorbe pre dospelých. Jej skutočný úspech sa datuje do čias, keď sa objavila prvá časť knihy Little Women: or Meg, Jo, Beth and Amy (Malé ženy) v roku 1868, poloautobiografické dielo z obdobia jej detstva, ktoré prežila so sestrami v Concorde v Massachusetts. Kapitola Good Wives z roku 1869 sledovala sestry do dospelosti a ich následných manželstiev. Little Men (Malí muži) z roku 1871, podrobne opisuje charaktery a spôsoby jej synovcov, ktorí žili s ňou v Orchard House v Concorde. Jo's Boys z roku 1886 uzatvára trilógiu "March Family Saga". Väčšina jej neskorších dielov, napr. An Old-Fashioned Girl (1870), Aunt Jo's Scrap Bag (6 zväzkov, 1871 – 1879), Eight Cousins a jeho kapitola Rose in Bloom z roku 1876, a ďalšie, sledovali radu Little Women (Malé ženy). Hoci charakter Jo v románe Little Women (Malé ženy) bol založený na osobnosti Louisy May Alcottovej, táto sa na rozdiel od Jo nikdy nevydala. Svoje "starodievoctvo" vysvetľovala v rozhovore so spisovateľom Louisom Chandlerom Moultonom, "... pretože som sa zamilovala do toľkých krásnych žien, ale nikdy do žiadneho muža." V roku 1879 zomrela jej mladšia sestra May a Louisa May si vzala jej dcérku Louisu May Nierikerovú ("Lulu"), ktorá mala len dva roky. V nasledujúcich rokoch sa stala obhajkyňou ženskej rovnoprávnosti a bola prvou ženou, ktorú zaregistrovali do voličského zoznamu v meste Concord v Massachusetts. Navzdory zhoršujúcemu sa zdraviu, čo jej spôsobila otrava ortuťou (počas občianskej vojny jej bol liečený týfus preparátom, ktorý ju obsahoval), písala celý zvyšok svojho života. Zomrela v Bostone v 6. marca 1888 vo veku 55 rokov, len dva dni po tom, ako navštívila svojho otca na smrteľnej posteli.