Honoré de Balzac

V roku 1825 začal podnikať v oblasti vydavateľstva, založil malú tlačiareň, ale po dvoch rokoch skrachoval. Potom bol nútený intenzívne písať, aby splatil svoje dlhy. V skutočnosti písal za účelom zisku (čo v jeho dobe nebolo bežné) a výlučne v noci. Písaniu sa venoval až 18 hodín denne, pričom spotreboval obrovské množstvo kávy (údajne až 60 šálok denne). Do dejín literatúry sa zapísal aj ako legendárny „robotník pera“, známy svojou mimoriadnou pracovitosťou; okrem písania románov pracoval takmer celý svoj tvorivý život ako novinár a kritik. Opustil komerčnú literatúru a začal rozsiahle dielo, v ktorom sa snažil predstaviť rôzne ľudské typy a vrstvy francúzskej spoločnosti na prelome 18. a 19. storočia. V polovici augusta 1829 vydal román Šuani, ktorý prvýkrát podpísal svojím skutočným menom Honoré Balzac. Po ňom nasledovalo veľké množstvo ďalších poviedok a románov. Napríklad len v roku 1830 vydal približne 70 titulov a v nasledujúcom roku ešte viac. Balzac sa začal stávať známym autorom a zároveň písal články do rôznych parížskych novín. V roku 1835 kúpil politické a literárne noviny La Chronique de Paris, v ktorých uverejňoval svoje články, romány a poviedky. Aj tento projekt sa skončil neúspechom a v júli 1836 pod hrozbou bankrotu noviny opustil. Napriek tejto skúsenosti sa v roku 1840 vrátil k podnikaniu a začal vydávať mesačník Revue parisienne, ktorý po troch mesiacoch zanikol.

Vyznával politický legitimizmus, bol monarchistom s celoživotnými ambíciami preniknúť do vyššej (aristokratickej) spoločnosti. V roku 1831 začal k svojmu menu pridávať šľachtický prídomok a podpisovať sa ako Honoré de Balzac. Vydelané peniaze investoval do nákladného životného štýlu, míňal ich na luxusné obleky, nábytok a milenky. Často navštevoval parížske salóny, napríklad salón Jamesa von Rothschilda, Madame Récamier. Z tohto jeho snaženia pramenili neustále finančné ťažkosti, ktoré sa snažil riešiť hektickou literárnou prácou. Niekoľkokrát sa pokúsil aj o samovraždu.

Veľkú úlohu v Balzacovom literárnom úspechu zohrali ženy. Balzac opisoval ženy vo svojich románoch s veľkou psychologickou obratnosťou, čím priťahoval ich záujem o svoju osobu.

Len niekoľko mesiacov pred jeho smrťou, 14. marca 1850, keď už bol spisovateľ vážne chorý, sa v Berdyčeve konala jeho svadba s Ewelinou Hańskou. Balzacova choroba sa zhoršila počas aprílovej cesty do Paríža. Tam Honoré de Balzac 18. augusta 1850 zomrel. V deň smrti ho navštívil Victor Hugo, jeho dlhoročný priateľ, ktorý sa prihovoril aj na spisovateľovom pohrebe. Honoré de Balzac je pochovaný na parížskom cintoríne Père-Lachaise. Po jeho boku je pochovaná grófka Hanska, jeho manželka, ktorá zomrela oveľa neskôr, v roku 1882.