Mikoláš Aleš
18. november 1852 – 10. júl 1913
Mikoláš Aleš (* 18. november 1852, Mirotice – † 10. júl 1913, Praha) bol český maliar, kresliar, dekoratér a ilustrátor, jedna z najvýznamnejších osobností takzvanej generácie Národního divadla, klasik českého umenia 19. storočia. V skorom ranom období tvoril v neskoro romantickom štýle, pričom vychádzal z odkazu Josefa Mánesa, neskôr smeroval skôr k secesii.
Otcom Mikoláša Aleša bol František Aleš, pisár a neskôr mestský tajomník, člen významnej a zámožnej Mirotickej rodiny, matkou Veronika Alšová, rodená Famfulová. Kvôli finančným problémom sa celá rodina niekoľkokrát presťahovala. V roku 1856 najprv do Písku a potom do Prahy. Ani tam sa však nepodarilo situáciu zlepšiť a tak sa rodina vo februári 1859 vrátila späť do Mirotic. Mikoláš Aleš začal kresliť už ako štvorročný. V roku 1862, podobne ako jeho dvaja bratia František a Jan, nastúpil na školu v Písku a v roku 1865 na gymnázium, ktoré však kvôli nezhodám s jedným z profesorov musel opustiť. Začal sa teda učiť za maliara a neskôr, roku 1867 vstúpil do druhej triedy Píseckej reálky, kde študoval až do roku 1869, kedy odišiel do Prahy na Akadémiu umení. Počas štúdia si privyrábal vyučovaním kreslenia a drobnými ilustráciami. Jeho profesormi boli Josef Matyáš Trenkwald a J. Sweerts. V roku 1876 sa zúčastnil demonštrácie proti profesorovi A. Woltmannovi, ktorý poprel existenciu českého umenia, za čo bol Aleš potrestaný väzením a vylúčený z akadémie. Po tom, ako predčasne zomreli obaja jeho bratia (1865 František, 1867 Jan), zomrela v roku 1869 aj jeho matka. Otec sa v roku 1874 znovu oženil, ale v tom istom roku aj zomrel, takže Mikoláš zostal ako dvadsaťdva ročný celkom sám. V roku 1879 spoločne s Františkom Ženíškom zvíťazil s cyklom „Vlast“ v konkurze na výzdobu foyeru Národního divadla. 29. apríla v tom istom roku sa oženil so svojou detskou láskou Marinou Kailovou a spoločne začali bývať na Malej Strane v Prahe. Následne odišiel na študijnú cestu do Talianska a po návrate, v rokoch 1880–1881 pracoval na štrnástich veľkých lunetách pre Národní divadlo a ilustráciách pre Arbesov časopis Šotek. V roku 1889 vytvoril cyklus ilustrácií národných piesní „Osiřelo dítě“ a nasledovali ďalšie cykly. Jeho posledným dielom bol akvarel „Svätý Václav“, ktorý namaľoval na jar roku 1913. Mikoláš Aleš bol uznávaný už počas svojho života, aj keď skôr len ako kresliar a dekoratér, jeho olejomaľba bola docenená až neskôr, v 20. storočí. Na Národopisnej výstave v roku 1895 bolo vystavených mnoho jeho sgrafít. V roku 1896 vydal spolok Mánes prvú samostatnú publikáciu o jeho diele a k šesťdesiatym narodeninám ho vymenovali za pražského mešťana a dostal titul inšpektor kreslenia na meštianskych školách a radca v umeleckých dielach.