Bratislavská fantázia

Bratislavský rodák Tibor Ébert zachytáva osobné spomienky na udalosti, ktoré boli preňho podstatné a najdôležitejšie – od narodenia v roku 1926 až do obdobia po skončení druhej svetovej vojny, kedy musel opustiť milované rodné mesto a presídlil sa do Budapešti. Na pozadí osobných zážitkov prebiehajú reálne dejiny tejto pohnutej epochy. Ébert ich podáva bez sentimentality, no pritom s nefalšovanou presvedčivosťou súčasníka a očitého svedka, ktorý sa narodil a vyrástol v konkrétnom meste, na konkrétnej ulici, medzi konkrétnymi ľuďmi.