Štúrovci a Hegel

Leitmotívom predkladanej vedeckej monografie je filozofické myslenie štúrovcov, ktoré sa dlhodobo zaraďuje medzi aktuálne (a zároveň kontroverzné) témy historicko-filozofického aj literárno-historického výskumu na Slovensku. Aktuálnosť (a zároveň kontroverznosť) tejto témy vyvolávajú aj v súčasnosti najmä protichodné hodnotenia reflexií Hegelovej filozofie v tvorbe Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, A. Sládkoviča, M. M. Hodžu, S. B. Hroboňa, P. K. Hostinského a J. Kráľa, ktoré sa premietajú aj do hodnotenia celej (dobovej) slovenskej filozofie. Autori sa usilujú prekonať tradičný, tzv. „vplyvologický“ prístup uplatňovaný pri skúmaní danej problematiky. Ambivalentné reflexie Hegelovej filozofie v tvorbe štúrovcov interpretujú prostredníctvom kategórii: „variantné“ a „invariantné“ a za prínos svojho výskumu považujú aj to, že vzťah štúrovcov k Hegelovi – nezávisle na tom, či sa jednotliví štúrovci profilovali v smere pragmatického alebo mesianistického vyústenia slovenského literárneho romantizmu – exemplifikujú skôr z hľadiska „synchrónie“ než „diachrónie“. Tento prístup im umožňuje predstaviť „filozofiu štúrovcov“ nielen novým spôsobom, ale tiež v novom „svetle poznania".