Ideme v ústrety asketickej kultúre?

Ako asketickú možno označiť takú kultúru, ktorá sa zo zásady zrieka ekonomických statkov pre ňu dosiahnuteľných. Naša kultúra však nielenže nie je asketická, ale je vedome antiasketická. Po prvé je konzumná: uznáva a napĺňa ekonomické potreby. Po druhé: je štrukturálne kapitalistická: vytvára potreby, aby sa rozšíril trh, aby sa následne mohla zvýšiť produkcia. V konečnom dôsledku je technokratická, a to aj tam, kde vystupovala v podobe plánovitého socialistického hospodárstva. Hodnota, ktorá sa v nej presadzuje je technický pokrok, a to aj vtedy, ak subjektívne úprimne stavia do popredia iné hodnoty, napr. individuálnu slobodu alebo sociálnu spravodlivosť. V zmysle tejto charakteristiky možno už dnes, pri všetkých odlišnostiach jestvujúcich kultúr, hovoriť o svetovej kultúre. Táto kultúra je nedokonalá, sebaohrozujúca, plná vnútorných protirečení. Otázkou je, či smeruje k fáze, v ktorej by mohla niektoré nebezpečenstvá a protirečenia asketickým postojom zvládnuť, resp. že by k tejto fáze mala smerovať.