Neskorá antika a kresťanstvo

Autor v tejto knihe predstavil prvé kresťanské storočia v kultúrnom previazaní s rímskou antikou, podal zároveň farbistý obraz tohto „prechodného obdobia“ ako plnohodnotnej epochy. V siedmich kapitolách rozoberá nové idey, ktoré vnieslo kresťanstvo do myslenia starého sveta a postupne ho nimi zmenilo. Ťažisko kladie raz na interakciu s týmto svetom, inokedy na autonómne presadenie myšlienok v neskoroantickom prostredí zhruba od 3. do 5. storočia. Interakcia s hodnotami rímskej civilizácie prebiehala napríklad už pri definovaní toho, čo vtedy znamenalo byť kresťanom (aj keď autor ukázal, že počas prenasledovania kresťanov to mávalo pre jednotlivcov fatálne následky), pretože kresťania sa aj v neskorej antike usilovali zachovávať sociálny poriadok rímskej spoločnosti. Vplyv grécko-rímskej antiky odhaľuje autor aj v prípade prvých mníškych reholí, ktoré mali mentálny predobraz čiastočne v postavách starovekých filozofov. V kapitole Voľba a funkcia biskupov poukázal na spôsoby odmietania funkcionárstva, ktoré sa odvodzujú od rímskej etiky i rétoriky. Kapitola venovaná arianizmu rekonštruuje vznik vplyvnej herézie z lona antiky a ďalšia časť, nazvaná Homo ludens, prináša genézu (východo)kresťanského odporu voči divadlu – autor v nej ukázal, že ten tkvel do veľkej miery v osobných antipatiách Jána Zlatoústeho a vo vážnosti, akú vyžadoval od kresťanského kultu. Kapitola Mágia sa zaoberá vzťahom neskoroantickej spoločnosti k prejavom ľudovej poverčivosti a ukazuje, že kresťanstvo zdedilo voči nim averziu čiastočne aj z rímskeho štátu. Kapitola Zmierenie a pokánie prináša zas dobové diskusie na tému odpustenia hriechov a predstavuje ranokresťanský svet ako živé diskusné fórum. Paleta tém, ktorou nám autor priblížil svet neskorej antiky, naznačuje, že tento svet je bohatou „baňou“ civilizačných a kultúrnych poznatkov, siahajúcich niekedy až k nášmu dnešku. (Adam Bžoch)