Továreň na nového človeka

Továreň na nového človeka možno čítať ako román dokumentujúci jedno obdobie ruských dejín alebo sociológiu sovietskeho Ruska, či celkom jednoducho ako príbeh o základnej ľudskej potrebe milovať a byť milovaný. V románe sa autorka, ktorá sa preslávila svojimi denníkmi z čias boľševickej revolúcie, vracia do obdobia prvej päťročnice, do čias horúčkovitého budovania Sovietskeho zväzu, ktorému bolo podriadené všetko: politika, ekonomika, umenie, medziľudské vzťahy. A aké boli následky tohto experimentu? Táňa s buržoáznym pôvodom uviazne v komplikovanom a zničujúcom vzťahu s vysokopostaveným čekistom. Mladučká Ňurka hľadá útočisko z bezútešnej životnej situácie v extrémnej náboženskej sekte. A Tamara zisťuje, že jej výchova a umelecké sklony sú jej v sivej realite nového Ruska nielen zbytočné, ale aj na príťaž. Životné osudy žien, mužov a detí, ktoré nám Rachmanovová ponúka, sa odvíjajú na pozadí industrializácie, kolektivizácie a čistiek. Na troskách starého režimu vzniká nový človek. Román získal v Paríži v roku 1936 prvú cenu ako „najlepší antiboľševický román súčasnosti“.