E/Migrácie a Slovensko

Emigrácia - dobrovoľná alebo vynútená - má množstvo podôb a dlhú históriu. V 20. storočí sa na Slovensku spája s odchodmi za prácou do západnej Európy či zámoria, neskôr s útekmi pred nacistami, ale aj s ich zrkadlovým obrazom - nedobrovoľným odchodom nemeckých obyvateľov po ich porážke. V druhej polovici 20. storočia sa emigrácia zjednodušuje a komplikuje zároveň. Má tisíce (dokonca státisíce) podôb, ale slovami populárnej pesničky, len jeden směr a jeden cíl. Charakterizuje ho úsilie odísť, utiecť, ,,zdrhnúť"... jednoducho uniknúť z komunistami ovládaného Československa ,,na Západ". Ľudia odchádzali, možno s ilúziami o ,,prekrásnom novom svete", ktorý ich očakáva, ale s plným vedomím toho, že v dôsledku represálií režimu sa možno už nikdy nebudú môcť vrátiť do republiky, neuvidia rodičov, súrodencov, priateľov. November 1989 a najmä vstup do Európskej únie poslal tieto formy úniku ,,na smetisko dejín". Aj dnes odchádzajú do cudziny tisíce Slovákov: niektorí na dovolenku či služobnú cestu, iní ,,nadlho" - pracovať, študovať alebo natrvalo žiť v zahraničí. Pretože je tam vyššia životná úroveň, iná ponuka pracovných možností, lepšia klíma... Odchádzajú z rôznych dôvodov, ale na rozdiel od nie tak dávnej minulosti s vedomím, že kedykoľvek budú chcieť, vrátia sa domov, alebo ich blízki prídu za nimi. Autori publikácie sa zamerali na problematiku emigrácií občanov Slovenska v období komunistického Československa v rokoch 1948-1989 a na súčasné dlhodobé migrácie hlavne za prácou v demokratickej spoločnosti po roku 1989.