Život po živote

„Lekár sa už vzdal a oznámil mojim príbuzným, že zomieram . . . Vtedy som si uvedomila to množstvo ľudí, ktorí akoby sa vznášali pod stropom miestnosti. Všetkých som poznala, ale všetci už zomreli. . . “ „Keď sa svetelná bytosť objavila, rozprávala so mnou . . . či som pripravený zomrieť. Láska, ktorá z nej sršala je neopísateľná . . .“ ".....v tej chvíli sa v rohu miestnosti, tesne pod stropom, objavilo svetlo. Bola to akási svetelná guľa, takmer ako glóbus. Videl som, ako sa zo svetla vynorila ruka .. . bez akéhokoľvek zaváhania som vystrel ruku i ja. Vtedy som pocítil, že ma vyťahuje hore . . . Nerobilo nám nijaké ťažkosti prejsť cez dvere alebo steny. Keď sme sa k nim priblížili, jednoducho sa pred nami rozplynuli..." „Počul som lekárov, ako konštatovali, že som mŕtvy. Vtedy som začal cítiť, že padám . . . cez akýsi uzavretý priestor. Všetko bolo dokonale čierne, len kdesi v diaľke som zbadal svetlo. Keď som sa k nemu približoval, stále mohutnelo . . . Cítil som, že je to Kristus. “