Marína

Láska k žene a súčasne láska k národu. Marína spája obe tieto vášne v básnickej skladbe z roku 1846. Príbeh je venovaný Márii, do ktorej Andrej Sládkovič nešťastne zaľúbil už ako 19-ročný. Patrí k vrcholom jeho tvorby. Obálku knihy navrhol grafik Martin Melicherčík. Romantická lyrická skladba Andreja Sládkoviča, prvýkrát publikovaná v roku 1846 v Pešti pod názvom Marína, spevi Andreja Sládkoviča. O jej vzniku panovali rozmanité dohady, najpravdepodobnejšie však je, že ju básnik napísal v zime 1844. Jej námetom je autobiografický, reálny ľúbostný zážitok – láska mladého Sládkoviča k Márii Pišlovej, dcére Pavla Pišlu. Práve v jeho rodine dával básnik súkromné hodiny. Rodičia neskôr prinútili Máriu vydať sa za bohatého ženícha a zabudnúť na rojčivého básnika s neistou budúcnosťou. Táto sklamaná láska dala podnet na vznik pravdepodobne najznámejšej ľúbostnej skladby v slovenskej literatúre. Sládkovičovu skladbu tematicky neukotvuje len motív lásky, jeho estetizmus sa prejavuje tiež tým, že v rovnakej miere ako ústredná téma (subjektívny vzťah k žene) sa nasvecujú aj motivické okruhy ako krása, mladosť, poézia, slovenská krajina.