Veľký vek ničenia

Práca Jozefa Pauera je pokusom o náčrt genealógie súčasnej civilizačnej situácie úpadku. Odhaľuje hybné princípy moderny ako novoveku, aj časovú podstatu tohto pohybu (cyklickosť, linearita, návrat cyklickosti v linearite, rozbor pojmu a reality revolúcie). Načrtáva situáciu človeka a spoločnosti v kontexte globalizácie a napokon analyzuje deštruktívne aspekty pôsobenia oligarchického princípu v súčasnom usporiadaní sveta. Nejasnosť a deformácie sfér sociálneho života existujú tak v žitej prítomnosti, ako aj v súčasnom teoretickom uvažovaní o štáte, demokracii a občianskej spoločnosti. V myslení o problémoch demokratického usporiadania sa štát a občianska spoločnosť často nevhodne stavajú do protikladu a zanedbáva sa artikulácia sociálnych sfér. Tento zmätok sa ešte zhusťuje bujnením ekonomizmu, redukciou sociálneho a politického na ekonomické alebo vysvetľovaním spoločenských pohybov dynamikou ekonomiky a trhových vzťahov. Táto globalizovaná absolutizácia ekonomiky a obchodu oslabila súdržnosť spoločenského usporiadania a zároveň stimulovala sily rozpadu. Možnosť prekonať tento stav nespočíva v „škrtaní“ rozvojových programov, ale v kreatívnom konaní.