Kedy sme vstúpili do dejín?

Podtitul: K otázke začiatkov slovenských dejín Slovanské obyvateľstvo od začiatku 9. storočia začalo prijímať kresťanské náboženstvo. Tento integračný proces podmieňoval etnickú diferenciáciu a dosiahol mimoriadnu intenzitu v 9. storočí utvorením renofeudálneho štátneho útvaru, zvaného Morava. Na území Slovenska sa už vtedy jasne odlišovala osobitná etnická individualita, ktorá si však zachovala všeobecný názov Slovanov "Sloven, Slovän alebo Slovjan" až do 14. - 15. storočia. Úryvok Ak si na schematickej mapke, ktorú už v roku 1963 publikoval český historik Vladimír Vavřínek4 (mapka č. 1. – podľa dnešného stavu poznatkov šikmé čiarkovanie na nej treba doplniť smerom na sever až po Karpatský oblúk5.) predstavíme hranice dnešných štátov, tak musíme jednoznačne konštatovať, že jadro starej Moravy sa rozprestieralo z viac než dvoch tretín na území dnešného Slovenska. Potvrdzujú to aj mnohé staré historické pramene, ktoré zaznamenávajú, že kočovné kmene Uhrov začiatkom 10. storočia napadli a zaujali územie Moravy. Dnešná Morava nikdy nebola obsadená Uhrami. Išlo teda jednoznačne o územie dnešného Slovenska, ktoré potom dostalo práve v českom jazykovom úze názov Uherské Slovensko, čo nepriamo potvrdzuje, že existovalo aj iné, t. j. Moravské Slovensko. Teda už z tohto čisto geografického pohľadu – podľa starej zásady maior pars trahit ad se minorem (väčšia časť priťahuje k sebe menšiu) –, ak sa nechce špecifikovať, ale označiť celé územie starej Moravy jedným výrazom, správnejšie by bolo hovoriť o starom Slovensku. A to tým viac, že predmetom dejín sú síce teritóriá, ale predovšetkým ľudia, ktorí na nich žijú, myslia, tvoria a konajú. Aj v našom prípade starého Slovenska „unifikujúcim činiteľom na vytváranie jednotnej krajiny sa stalo najmä vlastné obyvateľstvo, ktoré vtlačené do priestoru medzi Podunajskú nížinu a Karpatský horný oblúk bolo dostatočne oddelené od ostatných etnických zložiek západného i východného Slovanstva. (…) Zvláštne sídliskové postavenie Slovákov v tomto priestore, ale najmä nemožnosť zámeny s ktoroukoľvek inou slovanskou etnickou skupinou spôsobili, že aj ich názov ako určujúci etnický znak zostal prakticky v identite zo všeobecným označením pre slovanské etnické spoločenstvo: Sloven(in) – Slovenka – Slovensko. Len v maskulínovej forme došlo k tvarovému odklonu a ujalo sa označenie Slovák, plurálová forma Slováci”. Ale tu sa už dotýkame ďalšej otázky našej problematiky. Edícia:Linea recta brevissima