Z ďalekých ciest

Fragmenty z memoárov. Alexander Mach (11. 11. 1902 Slovenský Meder, dnes Palárikovo – 15. 11. 1980 Bratislava) sa už počas teologického štúdia v Trnave angažoval po boku A. Hlinku v ľudáckom hnutí ako organizátor, novinár a rečník. Roku 1929 v procese s Dr. V. Tukom bol jedným zo spoluobžalovaných. V autonomistickom hnutí bol vedúcim predstaviteľom mladej generácie a jej radikálne názory presadzoval slovom i písmom. V rokoch 1936 – 1939 bol šéfredaktorom Slovenskej pravdy, ktorá sa pod jeho vedením stala najčítanejším slovenským denníkom a roku 1938 vychádzala až v stotisícovom náklade. Po vyhlásení slovenskej samostatnosti bol šéfom Úradu propagandy, hlavným veliteľom Hlinkovej gardy a od r. 1940 ministrom vnútra a podpredsedom vlády. Po vojne ho Národný súd odsúdil na 30 rokov. Vo väzení strávil toľko rokov, koľko v aktívnej politike. Po prepustení zo žalára (9. mája 1968) sa vrátil k rodine. Obnovil vzťahy s osobnosťami, ktoré mu boli blízke aj v čase, keď zastával vysoké funkcie. Zvlášť blízke bolo jeho priateľstvo s Jozefom Kútnikom-Šmálovom, ktorý ho požiadal o spoluprácu pri preklade Žalmov. Na naliehanie svojich priateľov a príbuzných začal písať svoje spomienky, z ktorých výber je obsahom tejto publikácie. V nich rekapituluje zážitky, skúsenosti a postrehy svojho dramatického života. Spomienky sú cenným príspevkom k hlbšiemu poznaniu slovenskej politiky v prvej polovici 20. storočia. Z rukopisnej pozostalosti na vydanie pripravili František Vnuk a Karol Kubík.