Sylvia Plathová

Sylvia Plathová sa narodila v roku 1932 ako dcéra významného profesora biológie Otta Platha. Vyrastala v malom prímorskom mestečku neďaleko Bostonu. Jej detstvo tragicky poznačila smrť otca, ktorý zomrel v roku 1940 na embóliu spôsobenú neliečenou cukrovkou. Sylvia len niekoľko dní predtým oslávila svoje ôsme narodeniny. Po otcovej smrti údajne vyhlásila, že už nikdy nebude hovoriť s Bohom, uzavrela sa do seba, s okolím veľmi nekomunikovala a začala si písať denník.

Sylvia uverejnila svoju prvú báseň vo veku osem rokov v detskej prílohe denníka Boston Herald. Strednú školu navštevovala vo Wellesley, časti Bostonu, kam sa jej rodina presťahovala po smrti otca. V auguste 1950 uverejnila v časopise Seventeen poviedku Summer Will Never Come Again (Leto už nikdy nepríde) a v tom istom roku získala štipendium na Smith College, najväčšej dievčenskej vysokej škole v Northamptone. Aj tu písala básne a poviedky, z ktorých niektoré získali ceny v literárnych súťažiach. Leto a jeseň roku 1953, ktoré tam strávila, sú zachytené v románe The Bell Jar.

Počas mesačnej stáže v New Yorku v módnom časopise Mademoiselle's, kde pracovala ako hosťujúca redaktorka, začala upadať do ťažkých depresií. V auguste 1953 sa po návšteve otcovho hrobu prvýkrát pokúsila o samovraždu. Až o tri dni neskôr Sylviu, ktorá prehltla tabletky na spanie, našiel jej brat v pivnici domu. Odviezli ju do nemocnice a potom na psychiatrické oddelenie, kde podstúpila šokovú terapiu. Tu sa zoznámila aj s lekárkou Ruth Tiffany Barnhouse Beuscherovou (Dr. Nolanová z románu The Bell Jar), ktorá sa stala jej dlhoročnou terapeutkou. Vo februári 1954 sa Sylvia na odporúčanie svojej lekárky vrátila na Smith College.

Po návrate z liečebne sa Sylvia zmenila na zhovorčivého extroverta. Jej život sa začal točiť predovšetkým okolo mužov a často udržiavala vzťahy s viacerými mužmi naraz. V júni 1955 ukončila štúdium na Smith College s vyznamenaním a v tom istom roku získala prestížnu Glascockovu cenu za báseň Milenci a ležadlo na pláži pri skutočnom mori.

Od roku 1956 pokračovala v štúdiu na Cambridge, kde získala titul MA. Aj tam pokračovala v písaní poézie a príležitostne ju uverejňovala v časopise Varosity. Tu pôsobila dojmom optimistickej, oduševnenej Američanky, no v skutočnosti začala opäť upadať do citových a fyzických problémov. Po odchode z Ameriky už nenavštevovala pravidelné terapeutické sedenia u doktora Beuschera, a tak sa napokon rozhodla navštevovať univerzitného psychiatra v Cambridgei, aby mala istotu, že sa v prípade problémov má na koho obrátiť.

Čoskoro sa však stretla s básnikom Tedom Hughesom a psychiatra už nekontaktovala. O šesť mesiacov neskôr sa za Teda vydala a toto obdobie opisuje ako najšťastnejšie vo svojom živote. Istý čas žili mladí manželia spolu v Cambridgei, potom sa Sylvia v roku 1957 zamestnala ako učiteľka angličtiny na Smith College a presťahovali sa do USA. Sylvia dúfala, že počas niekoľkých rokov v Bostone zarobia dosť peňazí, aby mohli ísť na rok do Talianska a Španielska a mali čas len na písanie. Po prvom semestri však dala zo Smith College výpoveď, pretože túžila písať a náročná príprava na vyučovanie jej to celkom znemožňovala. V tom čase navštevovala semináre Roberta Lowella, ktoré boli veľkou inšpiráciou pre jej vlastnú literárnu tvorbu.

V prvej polovici roka 1959 sa stretávala s dôsledným odmietaním svojich diel, čo ju privádzalo do stavov úzkosti, ktoré ešte znásobovala skutočnosť, že jej manželstvo s Tedom bolo stále bezdetné. Na jeseň 1959 sa Sylvia a Ted usadili v umeleckej komunite Yaddo v New Yorku. V decembri sa však vrátili do Anglicka, zrejme pre Tedovu nechuť k Amerike, ale aj pre Sylviino pokročilé tehotenstvo. Istý čas žili u Tedových rodičov, ale Sylvia to ťažko znášala. Nakoniec sa presťahovali do malého bytu v Londýne a tam sa im narodila dcéra Frieda. Od novembra 1959 do júna 1960 Sylvia opäť trpela úzkosťou a napísala jedinú báseň (You're). V roku 1960 vydala svoju prvú zbierku básní Colossus a nasledujúci rok sa Hughesovci presťahovali do Devonu.

Vo februári 1961 Sylvia spontánne potratila, čo sa odrazilo v ich básňach. V tom istom roku získala grant na napísanie románu. O rok neskôr sa jej narodil syn Nicholas a v máji vydala svoju zbierku Colossus prvýkrát v USA.

V lete toho istého roku zistila, že jej manžel je neverný. Sama sa potom s deťmi presťahovala do Londýna, do domu, v ktorom kedysi býval básnik W. B. Yeats. V roku 1963 vydala svoj jediný román The Bell Jar, ktorý zachytáva obdobie okolo jej prvého pokusu o samovraždu. Vzhľadom na jeho silne autobiografický charakter ho najprv vydala pod pseudonymom Victoria Lucas. V tomto období Sylvia prežívala zatrpknutosť voči Tedovi, ktorá prerástla do zúfalstva a beznádeje. Napriek tomu stále aktívne písala, poskytovala rozhovory a nahrávala poéziu pre BBC. V januári 1963 navštívila obvodného lekára Dr. Hordera, ktorý si všimol samovražedné myšlienky, predpísal jej antidepresíva a dohodol jej ambulantnú návštevu psychiatra. Niekoľko dní pred stretnutím však Sylvia spáchala samovraždu. Podľa jej priateľov bola Sylvia pred smrťou prepracovaná a trápil ju rozpad manželstva, ktorý pripisovala najmä Tedovej nevere. Trpela nespavosťou, budila sa skoro ráno, brala hypnotiká, aby vôbec mohla spať. V deň otravy plynom ešte pripravovala raňajky pre svoje dve deti a našiel sa u nej lístok s telefónnym číslom a textom „Zavolajte doktora Hordera“. Po nejakom čase prišla do bytu opatrovateľka, ktorá Sylvii pomáhala s deťmi ako zvyčajne. Našli ich v bezpečí, pretože Sylvia otvorila okno v ich izbe a dvere starostlivo utesnila mokrými uterákmi a handrami.

Kým Sylvia Plathová počas svojho života vydala jedinú zbierku a román, posmrtne vyšla zbierka zozbieraných básní, listov matke a bratovi, denníkov a poviedok. Posmrtnú slávu jej priniesla najmä básnická zbierka Ariel. Ted Hughes reflektoval svoje manželstvo so Sylviou Plathovou v básnickej zbierke Narodeninové listy. Pre svojho syna Nicholasa napísal Hughes známu knihu Železný muž. Dcéra Frieda žije v Londýne a rovnako ako jej matka píše poéziu. Syn Nicholas sa stal morským biológom. 16. marca 2009 ukončil svoj život tiež samovraždou. Mal 47 rokov.