Vladimir Vladimirovič Nabokov
10. apríl 1899 – 2. júl 1977
Známy/a aj ako: Vladimir Sirin | ვლადიმერ სირინი | Владимир Сирин
Vladimir Vladimirovič Nabokov, rus. Владимир Владимирович Набоков; pseudonym Vladimir Sirin, rus. Владимир Сирин (* 22. apríl 1899, Petrohrad, Ruské impérium – † 2. júl 1977, Montreux, Švajčiarsko) bol americký spisovateľ a literárny kritik ruského pôvodu. Už menej ľudí ho pozná ako entomológa (lepidopterológa), ktorý spolupracoval a osobne sa poznal s mnohými významnými entomológmi sveta. Pôsobil aj ako učiteľ tenisu.
Narodil sa v Petrohrade v Rusku v aristokratickej rodine, ktorá však vyznávala moderné hodnoty. Vychovávali ho francúzske a anglické guvernantky, takže sa mu dostalo všeobecného vzdelania i vo viacerých svetových jazykoch. Po otcovi (Vladimir Dmitrijevič Nabokov) získal druhé meno Vladimirovič. Nabokov, ktorý sa od školského veku intenzívne zaujímal o literatúru a umenie po skončení základného vzdelania vyštudoval Trinity College v Cambridgi. Tu sa venoval hlavne štúdiu francúzskej a ruskej literatúry. Štúdium ukončil v roku 1923. Jeho otec - známy liberálny politik - bol právnikom, ktorý bol členom Kerenského dočasnej vlády v Rusku. Po vypuknutí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie musela jeho rodina urýchlene emigrovať. Máloktorý autor sa v 20. storočí toľkokrát ocitol v nemilosti politického režimu svojej krajiny a bol tak veľa ráz donútený k emigrácii ako Vladimir Nabokov. Po emigrácii žil v Berlíne, kde sa spočiatku usadila celá rodina. Tu bol spisovateľov otec roku 1922 pri atentáte zastrelený ruským monarchistickým dôstojníkom, keď vlastným telom kryl svojho priateľa P. Miľukova. Po tejto tragédii vymizlo slovo „boh“ z diel Vladimíra Nabokova. Nabokov sa oženil v Paríži s Vierou Slonimovou. Po pätnástich rokoch v Berlíne musel autor, ktorý prvých deväť románov publikoval v Nemecku v ruštine pod pseudonymom Vladimir Sirin, znova utiecť. Nabokovovi sa vtedy pohrdlivé znižovanie významu politiky stalo takmer osudným. Z Nemecka emigroval až roku 1937, pretože skutočný vplyv fašistického vodcu až do poslednej chvíle podceňoval a odmietal sa ním vôbec zaoberať a to napriek tomu, že jeho manželka Vera Slonimová bola židovka. Už v Berlíne si mladý autor privyrábal ako tenisový tréner. Bol takisto vášnivý a veľmi dobrý šachista. Rovnako na poslednú chvíľu, roku 1940, emigroval z dočasného azylu v Paríži do USA, keď mu potrebnú finančnú pôžičku poskytol skladateľ Sergej Rachmaninov. V roku 1940 s manželkou a synom odchádza už definitívne do USA. Na tamojších univerzitách prednášal najmä o Flaubertovi, Joyceovi, Turgenevovi a Levovi Nikolajevičovi Tolstom. Štúdie o práci Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ktoré publikoval v roku 1944 mu pomohli k získaniu akademickej hodnosti profesora, ktorú získal v roku 1948 za prácu v porovnávacej literárnej vede. Ani v USA však čoraz populárnejší spisovateľ nezotrval nastálo. Roku 1959 presídlil aj s rodinou do Švajčiarska, kde žil v súkromnom apartmáne v hoteli Palace v Montreux až do svojej smrti v roku 1977 - zomrel 2. júna v roku 1977. Tu napísal i svoje posledné romány, z ktorých sú najznámejšie «Бледное пламя» a «Ада».