Pavel Dvořák

V zime 1939/1940 spolu s matkou Martou, herečkou plzenského divadla, a otcom Františkom, technikom a elektrikárom Škodových závodov Plzeň, prišiel do Bratislavy. V roku 1955 maturoval na jedenásťročnej strednej škole na Ulici Červenej armády. V roku 1959 sa stal redaktorom denníka Pravda. Po promócii na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore história v roku 1960 nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu v Plaveckom Podhradí a na letiskách v Trenčíne a na Sliači. V rokoch 1963 – 1968 bol redaktorom krajovej redakcie Práce v Košiciach. V roku 1966 získal čestné uznanie nakladateľstva Naše vojsko Praha za zbierku poviedok Farby kaki. Po návrate do Bratislavy v roku 1968 pôsobil ako redaktor v časopise Výber. V roku 1971 prešiel do hudobného vydavateľstva Opus. V rokoch 1974 – 1976 bol publicistom v slobodnom povolaní. V rokoch 1976 – 1979 absolvoval študijný pobyt v Historickom ústave SAV v Bratislave a 1980 – 1983 v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Od roku 1984 bol redaktorom časopisu Československý voják. V roku 1990 pôsobil ako redaktor nového denníka Národná obroda. V 90. rokoch sa stal tvárou seriálu s názvom Stopy dávnej minulosti kedysi bežiacom na RTVS (alebo vtedy STV). Od roku 1991 viedol vydavateľstvo RAK (zameriava sa najmä na historizujúcu literatúru faktu, prezentovanie prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov, memoárovú literatúru a pod.), ktoré založil v Budmericiach kde aj žil, pôsobil a kde je aj pochovaný. Jeho manželkou bola historička Daniela Dvořáková. Prvou manželkou Pavla Dvořáka bola známa spisovateľka Helena Dvořáková, ktorá napísala známy román Fúkni do púpavy.