Daphne du Maurierová
13. máj 1907 – 19. apríl 1989
Známy/a aj ako: Daphne du Maurier
Daphne du Maurier bola anglická prozaička a dramatička, autorka dobrodružných románov využívajúcich gotické, hororové či vedecko-fantastické motívy. Kniha Mŕtva a živá (Rebecca), ktorá vyšla tlačou prvýkrát v roku 1938, z nej urobila jednu z najpopulárnejších a najpredávanejších spisovateliek na svete. Všetkých 15 románov, ktoré napísala, sa stalo bestsellermi a niektoré z nich boli aj úspešne sfilmované. Od roku 1977 už nepublikovala a žila až do smrti v ústraní.
Pochádzala z umeleckej rodiny. Jej otec, Gerald du Maurier, bol hercom a starý otec, George du Maurier, bol spisovateľom. Vyrastala v Londýne a Paríži, kde aj študovala. Keďže bola finančne nezávislá, venovala sa plachteniu a cestovaniu. Popritom písala svoje prvé príbehy.
V roku 1928 vydala v známom vydavateľstve svoj prvý román Duch lásky, ktorý jej okrem úspechu priniesol aj pozornosť jej manžela generála Fredericka Browninga. Svetový úspech získala najmä vďaka románom Rebeka a Hostinec Jamajka, ktoré boli preložené do niekoľkých jazykov. Rebeku neskôr sfilmoval Alfred Hitchcock (v slovenčine pod názvom Rebecca) a jeho filmová verzia bola dokonca úspešnejšia ako jej literárna predloha. Film dostal v roku 1944 Oscara.
Romány a poviedky Daphne du Maurierovej sa vyznačujú hĺbkou. Využíva gotické, hororové a vedecko-fantastické motívy. Dej jej príbehov je zasadený väčšinou do anglického grófstva Cornwall. Spisovateľka žila v ústraní a od roku 1977 nenapísala žiadne dielo. V roku 1969 jej britská kráľovná udelila titul „dáma“.