František Fajtl
20. august 1912 – 4. október 2006
Známy/a aj ako: F. Donín
František Fajtl (* 20. august 1912, Donín – † 4. október 2006, Praha) bol český pilot, ktorý velil niekoľkým stíhacím leteckým jednotkám zahraničného odboja počas druhej svetovej vojny na západnom aj východnom fronte.
Po absolvovaní Vojenskej akadémie bol príslušníkom 2. leteckého pluku. Hneď po vstupe nemeckých okupačných vojsk do protektorátu ilegálne opustil hranice a zapojil sa do zahraničného odboja. Jeho prvým pôsobiskom bolo Francúzsko, kde po leteckom výcviku v Avord a Chartres slúžil u Groupe de Chasse III/7 vyzbrojenej lietadlami Marcel Bloch MB 151/152 a v Groupe de Chasse III/9 vyzbrojenej lietadlami Morane Saulnier MS 406. Po páde Francúzska sa preplavil do Spojeného kráľovstva, kde sa 6. augusta 1940 pripojil k 310. čs. stíhacej peruti RAF. 18. septembra bol premiestnený k 1. a neskôr k 17. peruti RAF do Debdenu. V tomto období sa aktívne zapojil do leteckej bitky o Britániu. V máji 1941 nastúpil k 313. stíhacej peruti a stal sa veliteľom letky A. Koncom apríla 1942 bol vymenovaný za veliteľa 122. perute, 5. mája 1942 však bol zostrelený nad Francúzskom. Po dramatickej ceste sa najprv dostal do Nemcami neobsadenej časti Francúzska a potom cez Pyreneje do Španielska, kde sa nechal zajať a vydával sa britského letca. Po niekoľkých mesiacoch sa nakoniec vrátil do Anglicka a od roku 1943 bol veliteľom 313. stíhacej perute. Za svoju činnosť bol vyznamenaný Záslužným leteckým krížom (D.F.C.). V roku 1944 bol vymenovaný za veliteľa skupiny československých pilotov, ktorí sa presunuli do Sovietskeho zväzu na východný front. Po preškolení na sovietske lietadlá Lavočkin La-5FN sa stal veliteľom 1. československého stíhacieho pluku.
- septembra 1944 sa pod jeho velením presunula časť pluku na povstalcami obsadené územie Slovenska. Za ťažkých podmienok sa im darilo niekoľko týždňov operovať v tyle nepriateľa z letísk Zolná a Tri Duby (dnešný Sliač) v okolí Zvolena. Táto ojedinelá letecká akcia znamenala významnú podporu Slovenskému národnému povstaniu, aj keď jeho priebeh zvrátiť nemohla. Po leteckom ústupe sa až do konca vojny v pozícii veliteľa pluku ďalej zúčastňoval na leteckých operáciách najmä pri oslobodzovaní Ostravy. Po februári 1948 bol degradovaný na vojaka a 17 mesiacov strávil vo väzení na Mírove. Po prepustení pracoval ako účtovník v stavebnom podniku v meste Louny. Po roku 1989 bol rehabilitovaný a v roku 1990 povýšený do hodnosti generálmajora letectva. Zomrel v Prahe 4. októbra 2006.