Gustav Meyrink

V roku 1868 sa narodil vo Viedni ako nemanželský syn würtemberského štátneho ministra baróna Karl von Varnbüler a zu Hemmingen a dvorskej herečky Maria Wilhelmina Adelheyd Meierovej. Školské roky strávil v Mníchove, Hamburgu a Prahe. Od roku 1884 žil s matkou v Prahe, kde chodil na gymnázium a obchodnú akadémiu. V období 1889-1902 viedol so svojím synovcom Christianom Morgensternom banku Meier&Morgenstern v Prahe, ktorej kapitál pochádzal aj z jeho dedičského podielu po otcovi. V roku 1902 bol nespravodlivo obvinený z podvodov a ako zbavený viny súdom bol donútený odísť z bankového domu. V roku 1903 sa zamestnal vo viedenských časopisoch ako redaktor Lieber Augustin a Simplicissimus. V roku 1905 presídlil do Mníchova, kde sa dal na spisovateľskú dráhu. Od 1911 až do svojho skonu 1932 žil v Starnbergu, kde si kúpil vilu za peniaze zarobené publikačnou činnosťou. Jeho román Zelená tvár vyšiel v 40 000-ovom náklade a Golem v stotisícovom, obidva v nemeckom jazyku. V roku 1919 mu jeho otec chcel prenechať rodové meno von Varnbüler, ale Meyrink ho odmietol. V roku 1927 konvertoval z protestantizmu na mahájána budhizmus. Až do konca života cvičil jógu, ktorá mu pomáhala prekonávať bolesti chrbta spôsobené diabetom. Ako prvý v nemeckom jazykovom priestore písal Meyrink fantastické romány. Počas svojho skorého tvorivého obdobia vtedajším malomeštiactvom odsudzovaného sa zaoberal prostredím starej Prahy a metafyzickými existenciami (Golem, Zelená tvár, Biely Dominikán , Anjel západného okna.) V týchto románoch tak ako aj v rôznych článkoch vyjavil Meyrink ako člen teozofickej lóže Germania ezotericko-mystické názory, ktoré pozostávali z religiózno-mesianistických ideí a prvkov budhizmu, tiež z judaistickej a kresťanskej mystiky, teozofie a alchýmie. V rozenkruciánstve a teozofii 20. storočia, tak ako i zo záujmu o ezoteriku, ťažilo jeho vtedajšie dielo. Meyrink sa zúčastňoval na sedeniach s rakúskym médiom Willi Schneiderom (synom slobodného pána Alberta von Schrenck-Notziga) zároveň s Thomasom Mannom a publikoval state o parapsychológii Na druhej strane súcna. Meyrink preložil okrem iného dielo Charlesa Dickensa a Rudyarda Kiplinga. Pre Lipské vydavateľstvo urobil preklad Georgea Sylvestra Vierecksa a Paula Eldridgesa Mojich prvých 2000 rokov: autobiografia Večného Žida. Geršom Scholem, jeden z významných odborníkov na židovskú mystiku, navštívil Meyrinka v roku 1921 v Starnbergu, aby s ním diskutoval o jeho románe Golem. O 60 rokov neskôr charakterizoval Meyrinka ako jedného z bývalých slávnych spisovateľov, ktorého mimoriadna vloha pre antiobčiansku satiru a mystické písačky spájala s tými, čo tvorili strašné príbehy, čiastočne silného dojmu, ktorých literárna hodnota je v súčasnosti prekonaná Jorgem Luisom Borgesom. V roku 1958 bola podľa neho pomenovaná Meyrinkgasse vo Viedni-Liesingu. Dr. Henri Clemens Birven sa zmieňuje vo svojej knihe „Lebenskunst in Yoga und Magie“ (Origo Verlag, Zürich 1953.), že spolu s Meyrinkom a Dr. Ernstom Peithmanom, prominentným predstaviteľom gnosticko-katolíckej cirkvi, robili bádanie mysterióznej identity zakladateľky Zlatého úsvitu - (Golden Dawn). Meyrink bol členom viacerých tajných rádov a zotrvával v telepatickom kontakte s Ramana Maharshi, guruom Paula Bruntonsa. V Prahe bol členom-zakladateľom teozofickej okultnej lóže „Zum blauen Stern“, v ktorej spoznal spisovateľa Karla Weinfurtera. Lóža zasadala v jeho byte alebo v jednej kaviarni. Meyrink bol jedným z prvých členov Nemeckej teozofickej spoločnosti, ktorej jednu časť si neskôr prebral pre seba. Pod rádovým menom „Bruder Dagobert“ bol členom Rádu iluminátov. Člen v Kerning-Orden, kde mal lóžové meno „Kama, Censor často R.O.O.o.S.B. Príslušník „Bruderschaft der alten Riten vom heiligen Gral im großen Orient von Patmos“