Jean de La Fontaine
8. júl 1621 – 13. apríl 1695
Jean de La Fontaine (* 8. júl 1621, Château-Thierry Francúzsko – † 13. apríl 1695, Paríž) bol francúzsky básnik obdobia klasicizmu. Je autorom bájok, rozprávok, básní, divadelných hier a operných libriet. Patril medzi tzv. moralistov. Bol blízkym priateľom Nicolasa Fouqueta, keď tento upadol do nemilosti Ľudovíta XIV. Aj keď Jean de La Fontaine zostal v priazni dvora, začal chodiť radšej do salónov. Jedným z nich bol salón madame de La Sablière.
Napriek jeho protivníkom bol prijatý do Francúzskej akadémie v roku 1684. Zúčastňoval sa tam debát, napríklad v známej hádke „Querelle des Anciens et des Modernes“ patril na stranu anciens (starých). Inšpiroval sa autormi antiky a hlavne Ezopom, čo ho priviedlo k písaniu bájok. Jeho „Les fables“ sú považované dodnes za jedno z najväčších diel francúzskej literatúry. Ich prvá zbierka (1-6 diel) vyšla v 1668, druhá (7-11 diel) v 1678 a posledná v 1694 (12.diel). Jean de La Fontaine strávil prvé roky života v Château-Thierry na majetku, ktorý si kúpili v roku 1617 po sobáši jeho rodičia. Jeho otec Charles de La Fontaine, bol kapitán poľovačiek vo vojvodstve Château-Thierry a správca vôd a lesov, a matka, Françoise Pidoux, dcéra okresného sudcu v Coulommiers, sesternica dramatika Jeana Racina. Básnik si zachoval svoj rodný dom do roku 1676, kedy ho predal, aby vyplatil dlžoby svojich zosnulých rodičov. Neskôr bol zaradený medzi historické pamiatky a dnes je múzeom (Musée de Jean de La Fontaine). Základné vzdelanie dosiahol v kolégiu vo svojom rodisku, kde sa učil do trinástich rokov hlavne latinčinu. v roku 1641 vstúpil do „Oratória“, no od 1642 sa rozhodol nepokračovať v cirkevnej kariére, pretože dával prednosť čítaniu románu L'Astrée od Honoré d’Urfé a Rabelaisa skôr, ako sv. Augustína. Začal študovať právo v Paríži a chodil do krúžku mladých poetov „les chevaliers de la table ronde“, kde stretol Pellissona, Françoisa Charpentiera, Tallemant des Réaux a Antoine de Rambouillet de La Sablière, ktorý sa oženil s jeho budúcou ochrankyňou Marguerite de La Sablière. V roku 1649 dosiahol diplom advokáta. Medzitým mu otec dohodol manželstvo z rozumu a v roku 1647, 10. novembra, sa oženil s Marie Héricart, ktorá mu dala syna Charlesa. Toto manželstvo však nebolo šťastné. On mal 26 a ona 14 a pol roka. Radšej chodil do Paríža, kde sa stýkal s libertínskou a precióznou spoločnosťou tej epochy. Väčšina životopiscov konštatuje, že La Fontaine nebol dobrý manžel ani dobrý otec. V roku 1652 odkúpil funkciu po otcovi, ktorou sa síce nerád zaoberal ale ju vykonával do 1672, čo mu prinášalo určitý príjem. Bol priťahovaný kariérou básnika už od publikácie svojho prvého textu, komédie v piatich aktoch, ktorú uviedol Térence s názvom „L’Eunuque“ v 1654 a ktorá celkom prepadla.