Erich Fromm

Narodil sa v roku 1900 v ortodoxnej židovskej rodine vo Frankfurte nad Mohanom. Svoje vysokoškolské vzdelanie začal (1918) dvoma semestrami štúdií práva na Frankfurtskej univerzite, no čoskoro zmenil svoje zameranie na štúdium sociológie, filozofie a do roku 1925 pokračoval tiež v štúdiu talmudu. V roku 1920 sa zameral na štúdium ekonomických vied.Od roku 1924 začal vykonávať psychoanalýzy v Heidelbergu, neskôr v tejto činnosti pokračoval v Mníchove. Oženil sa s psychoanalytičkou Friedou Reichmannovou, s ktorou dovtedy spolupracoval. V tomto období (1926) sa odklonil od ortodoxnej židovskej praxe. V rokoch 1926 až 1929 pokračoval v štúdiách psychológie a psychiatrie v Mníchove u Karla Landauera. V roku 1927 sa prvý raz predstavil ako predstaviteľ freudovskej ortodoxie. Bol zakladajúcim členom Juhonemeckého inštitútu pre psychoanalýzu (1929) a neskôr členom frankfurtského Inštitútu pre sociálny výskum. Stal sa kompetentným v oblasti všetkých otázok psychoanalýzy a sociálnej psychológie. Ukončil svoje štúdiá v berlínskom Psychoanalytickom ústave a tu si aj otvoril vlastnú prax. Od roku 1930 začal zbierať podklady k výskumu o nemeckých robotníkoch a zamestnancoch. V roku 1931 ochorel na tuberkulózu. Odsťahoval sa od svojej manželky a kvôli svojmu ochoreniu sa s prestávkami zdržoval v Davose (v roku 1942 sa rozviedli). V roku 1932 publikoval v časopise Zeitschrift für Sozialforschung (Časopis pre sociálny výskum) v článku „Über Methode und Aufgabe einer Analytischen Sozialpsychologie“ rozbor o metódach a úlohách sociálnopsychológie. V máji roku 1934 ušiel pred nacizmom do USA. Usídlil sa v New Yorku (americké štátne občianstvo dostal v roku 1940) a otvoril si tu psychoanalytickú prax. V tom období vyhodnotil tiež výsledky výskumov o nemeckých robotníkoch a zamestnancoch, ku ktorému podklady zozbieral v roku 1930. V rokoch 1934 až 1939 prednáša v New Yorku na Columbijskej univerzite. V roku 1935 uverejnil dielo Spoločenské predpoklady psychoanalytickej terapie (Die gesellschaftliche Bedingtheit der psychoanalytischen Therapie). Preformuloval svoju psychoanalytickú tézu: psychoanalytiku chápe ako analytickú sociálnu psychológiu. Jeho dlhodobé zdravotné problémy nanovo vyústili v atak tuberkulózy. (1937) Pre svoje ochorenie strávil pol roka v Schatzalp-e pri Davose. Svoju činnosť pre frankfurtský Inštitút pre sociálny výskum ukončil v roku 1939 a začal svoje diela uverejňovať v anglickom jazyku. Roku 1940 vyšiel v anglickom jazyku „Strach zo slobody“ (Escape from Freedom), kde rieši existencionalistický problém slobody. Pôsobí vo Vermonte na New School for Social Research a na Bennington College ako profesor psychológie. Taktiež založil New Yorker William Alanson White Institut a to v roku 1943. Po rozvode s prvou manželkou (1942) sa v roku 1944 druhýkrát oženil s Henny Gurlandovou. Dielo Človek pre seba, skúmanie psychologických základov etiky (Man for Himself. An Inquiry into the Psychology of Ethics) vzniklo v roku 1947. V ňom na základe psychoanalýzy usporadúva svoje etické názory a vytvára pojem charakteru. Na rozdiel od Freuda za jeho základ považuje vzťah jedinca ku svetu. V spise Psychoanalýza a etika rozpracoval v tomto roku aj svoju koncepciu o marketingovej orientácii. So svojou manželkou sa odsťahoval v roku 1950 do mesta Mexiko a otvára si tu prax. Stáva sa mimoriadnym členom lekárskej fakulty Mexickej národnej autonómnej univerzity a pre kandidátov psychoanalýzy vedie do roku 1956 kurz psychoanalýzy. V roku 1952 zomrela jeho druhá manželka a o rok nekôr sa opäť oženil. So svojou manželkou Annis sa sťahuje do blízkosti mesta Mexiko, do Cuernavaca. Spis Východiská z jednej chorej spoločnosti (Wege aus einer kranken Gesellschaft) uverenil v roku 1955, obhajuje v ňom spoločenský socializmus. Svetový úspech zožal v roku 1956 knihou Umenie milovať (The Art of Loving). Dáva svoju odpoveď na otázku, ako si zachovať v modernom svete ľudskosť, ako má ostať človek človekom. Zakladá Mexickú psychoanalytickú spoločnosť (v roku 1963 bol otvorený Mexický psychoanalytický inštitút.). V roku 1957 uskutočňuje spoločný seminár s Daisetz T. Suzuki. Pripravuje sa na uskutočnenie sociálnopsychologického výskumu v prostredí mexického sedliactva. Protestuje voči americkej politike atómových zbraní a stáva sa účastníkom mierového hnutia. V tomto roku vydáva knihu Simund Freud. Jeho osobnosť a práca, (Sigmund Freud’s Mission). Rok 1961 je spätý s jeho dielom Obraz človeka u Marxa (Marx's Concept of Man), v ďalšom diele sa zaoberá americkou zahraničnou politikou a v roku 1962 sa zúčastňuje moskovskej Mierovej konferencie. V tomto roku uverejňuje spis Opačná strana ilúzií (Jenseits der Illusionen). V dielo Ľudské srdce (The Heart of Man, 1964), je hlavnou témou narcizmus v spoločenských rozmeroch, autor analyzuje negatívne ľudské vlastnosti ako sú nenávisť, ničenie, agresivita a skúma ich psychické predpoklady. Ako obyvateľ mesta Mexiko odchádza do dôchodku, no svoje aktivity neukončuje. V tom čase svoju pozornosť a úsilie zameriava na mierové hnutie, vystupuje proti vietnamskej vojne. Spoločne s ďalšími autormi (Marcuse Bloch,...) vydávajú zbierku svojich prác „Humanistický socializmus“ (Humanist Socialism). V roku 1966 uverejňuje svoje dielo Budete ako Boh (You Shall Be as Gods: a radical interpretation of the Old Testament and its tradition), skúma tu náboženskú skúsenosť a jej vývojové štádiá. Po srdcovom infarkte prerušuje svoje aktivity v Mexiku a odcestuje na dlhší pobyt do Európy. V roku 1968 vydáva spis Revolúcia nádeje (The Revolution of Hope, toward a humanized technology). V dôsledku volebného víťazstva Nixona a tiež vlastného srdcového infarktu sa prestáva venovať politickým aktivitám. V tomto čase začína pracovať na svojej teórii agresivity. Výskum o mexických sedliakoch zverejnil v roku 1970. V roku 1973 vydáva dielo Anatómia ľudskej deštruktivity (The Anatomy of Human Destructiveness). Natrvalo sa presídľuje do Tessinu. Pracuje na diele Vlastniť alebo byť ( To Have or to Be?), vydal ho v roku 1976. Predovšetkým v Nemecku a Taliansku bolo dielo mimoriadne pozitívne prijímané, stáva sa kultovým. V tejto svojej práci ukazuje alternatívy oproti konzumizmu a marketingovej orientácii. V roku 1977 prekonal ďalší srdcový infarkt. V Nemecku a Taliansku sa stáva vedúcou osobnosťou alternatívneho hnutia. No v ďalšom roku, po treťom srdcovom infarkte stráca svoje tvorivé sily.

18. marca 1980, po štvrtom srdcovom infarkte, zomiera. Bol spopolnený V Bellinzone.