Johannes Mario Simmel

Simmelovi rodičia pochádzali z Hamburgu. Jeho otec Walter Simmel bol chemik, jeho matka Lisa rodená Schneiderová bola lektorka. Detstvo strávil v Rakúsku a v Anglicku, maturoval z chemického inžinierstva.Po druhej svetovej vojne najskôr pracoval ako novinár, prekladateľ a tlmočník americkej vojenskej správy v Rakúsku. Pri práci v denníku „Welt am Abend“ písal ako kultúrny redaktor filmové kritiky a fejtóny. Roku 1947 publikoval svoju prvú zbierku noviel pod názvom Stretnutie v hmle (v origináli Begegnung im Nebel). Potom sa uplatnil ako redaktor novín vo Viedni a Mníchove. Medzi rokmi 1950 a 1962 napísal, sám alebo s rôznymi spoluautormi celkom 22 filmových scenárov. Po jeho prvom veľkom úspechu Nemusí byť vždy kaviár (v origináli Es muss nicht immer Kaviar sein, 1960) sa začal venovať najmä písaniu populárnych románov, zakaždým s aktuálnou spoločensko-politickou témou ako je násilie, obchod s drogami alebo manipulácia s génmi. Od 50. rokov žil v Starnbergu v Bavorsku. Časom sa stal značne populárnym, jeho romány boli preložené do 30 jazykov, viac ako 10 ich bolo sfilmovaných (mnohé z nich boli režírované Alfredom Vohrerom a Rolandom Klickom). Simmelove práce boli dlhý čas kritikou označované ako „obyčajná literatúra“. Až s románom A s klaunmi prišli slzy (v origináli Doch mit den Clowns kamen die Tränen, 1987) našiel celkové uznanie.